Písmo:
A-
|
A+
Pracujúci invalidi - telefonujúca nevidiaca úradníčka a píšucí vozíčkar v kancelárii... (zdroj: Autorka: mladá invalidka Kristínka Grófová)
Ťažké chmáry,
život kvári,
Zmizol lesk
z ich chorých tvári.
Zasial ktosi
veľké bremä.
Srdcia oťaželi,
padali hlboko,
niekde na dno,
kde niet už ničoho.
Trvá dlho
nočná mora.
Slnečné, zlaté nitky
neodľahčili duše,
nevrátili všetko spiatky.
V myšlienkach modlitba letí:
“Pomôž im, prosím,
navrátiť čosi,
čo zanedbal ktosi.
Pomôž im, prosím,
vyhladiť vrásky,
vrátiť im nádej
na život lepší.
Zaslúžia si to.
Dlho už trpeli.
Potrebujú silu
a tvoju oporu.”
