Sedávali sme v kruhu, počúvali sme prednášateľky a rozprávali sme. Nikto nebol zlý a všetci boli výborní. Takto sme dostávali sebavedomie. Čudovali sme sa, koľkým z nás, to sebavedomie chýbalo. Každý mohol na danú tému diskutovať. Určili sme si pravidlá. To preto, aby nevznikol chaos. Tykali sme si, bez rozdielu veku. Vypĺňali sme rôzne dotazníky, vedomostné, psychologické, aj z oblasti drog a protidrogovej prevencie. Najviac sme sa zabávali, keď nás vyzvali, aby sme sa hrali nejakú hru. Behali sme a žartovali. Predstavte si, my “dospeláci”- pani učiteľky, psychologičky a pod. Páčilo sa nám to a vždy to skončilo veľkou srandou. Vedomosti sme chceli využiť na našich pracoviskách. Veď len vtedy vieš pomôcť človeku, keď si psychicky zdatný a naučíš to aj druhých.
Naučili sme sa, že drogy nie sú len hašiš, marihuana, LSD,...., ale aj alkohol, cigarety, lieky a pod. Sú to látky, ktoré naša spoločnosť toleruje. Tiež sú návykové a ničia organizmus. Závislosť je stav totálneho zotročenia osobnosti drogou so všetkými zdravotnými a sociálnymi následkami. Človek sa stáva neslobodný. Závislosť je psychická (zmena duševného stavu, túžba po zážitku s drogy) a somatická (prejavuje sa abstinenčnými príznakmi po prerušení prijímania drogy). Droga vstupuje do organizmu inhaláciou (za studena alebo za tepla), vstrebávaním cez sliznicu (ústnej dutiny, nosa, kože, konečníka, pošvy) a injekciou do svalu alebo do žily (hrozí tu žltačka a HIV). Drogujúci spôsobí škodu nielen jednotlivcovi, ale aj spoločnosti.
Naučili sme sa, že dôležité je podchytiť malé deti v predškolskom a školskom veku. Robili sme pre nich a ich rodičov rôzne akcie. Prežili sme s nimi krásne dni, napr. v prírode, v škole, v škôlke. Odovzdali sme im hravou formou cenné skúsenosti. Obyčajný človek si ani neuvedomuje ako sa môže stretnúť s takou drogou. Vydávali sme malé letáčiky s obrázkami rozprávkových hrdinov, s upozornením na drogy a ich nebezpečie. Spolu sme sa učili ako nebrať od neznámych ujov nalepovačky (na lepiacej strane môže byť droga), cukríky (môžu obsahovať drogu), atď. Deti maľovali rôzne obrázky , rozprávali sme sa s nimi na tému drogy a ich škodlivosť. V prírode sme im ukazovali, že kvety a rastliny nie sú len pekné a užitočné. Sú aj také, ktoré obsahujú drogu. Učili sme ich, že nemajú brať lieky, bez povolenia rodičov. Pre mládež stredných škôl a staršie deti základných škôl sme robili odborné prednášky spolu so psychologičkami. Upozorňovali sme ich na problémy s drogami podobne ako sme sa to naučili my, na našich kurzoch.
Moja známa študentka písala diplomovú prácu o drogách. Na vybrané stredné a základné školy rozdala anonymne dotazníky. Dozvedeli sme sa, že na týchto školách deti drogujú, pijú, fajčia a pod. Sú to deti aj z bohatých , ale aj z chudobných rodín. Deti to chceli “len” vyskúšať, nechceli stratiť kamarátov, mali pocit nepochopenia, snažili sa zabudnúť na problémy, nemali sebadôveru a sebavedomie, chceli byť obdivovaní. Prvú drogu dostali obyčajne zadarmo. Ani jeden neveril, že to nebude len raz, že sa stane narkoman a bude potrebovať dennú dávku. Postupne sa dostali do područia dílerov. Najskôr platili na drogy málo a stále sa to stupňovalo. Začali kradnúť, prepadávať a pod. Rodičia alebo učitelia na to neprišli? Všetci jednotlivo hovorili: “U nás na škole to nie je! Moje dieťa nedroguje!” Až keď bolo neskoro....
Aby sme zaujali aj iné zložky okresu organizovali sme protidrogové konferencie. Veľa týchto ľudí sa tvárilo, že také nič v okrese nemôže byť. Pozvali sme ľudí so skúsenosťami s drogujúcimi a vyliečených, predtým drogujúcich. Verím, že uverili.
Každý človek by mal vedieť, že v živote môže stretnúť nejaký druh drogy, či legálny (alkohol,...) alebo nelegálny (hašiš,...). Závisí to od toho ako žije a ako sa k tomu postaví. Preto radím:“ Buď rozhodný, nedaj sa nalákať, neskúšaj, lebo to nikdy nie je len raz. Keď sa ti kamarát vysmieva, že sa bojíš vziať drogu, to nie je kamarát.” Najväčšie nebezpečie hrozí v detskom veku a v mladosti. Toto obdobie je dôležité na rozvoj zdravej osobnosti a slobodného rozhodovania. Ľudí treba o škodlivosti drog stále informovať, lebo človek neinformovaný je ľahko manipulovateľný. Hovorí sa: “Kto vie, je mocný.” Navrhujem: “Nikdy si nezober žiadnu drogu! Nezabudni, že aj alkohol je droga. Táto odbúra strach a zábrany a oslabí aj tvoje zodpovedné správanie.” Človek závislý klame sám seba a vie to! Závislý sa bez drogy nezaobíde. Túži dať si ešte raz, lebo keď si nedá má abstinenčné príznaky, napr. kŕče, bolesti, úzkosť... Preto vyhľadaj pomoc! Existujú linky dôvery a centrá pre liečbu drogujúcich v mnohých mestách. Na záver len toľko: Ak rozmýšľaš nad tým, dať si drogu alebo nie, odpovedz si na otázku: “Volím život alebo smrť?” Podľa toho sa zariaď.
