Čínština obsahuje nespočetné množstvo výrazov, ktoré sú založené na historickej udalosti, legende, prípadne verši v básni. Existujú nielen slovníky zamerané iba na idiómy, ale napríklad aj mobilné aplikácie, ktoré prostredníctvom animovaného videa opisujú príbeh a význam každého idiómu. Tie sú výborné pre deti, a tiež pre cudzincov učiacich sa čínštinu, ktorí by sa chceli svojím vyjadrovaním priblížiť rodeným Číňanom – hovoriť hlavne kvetnato a aj mierne romanticky, s istou nostalgiou v hlase za časmi dávno minulými. V súčasnosti sa idiómy používajú hlavne v písanej reči, čím vďaka nim pôsobí poeticky a vznešene, a takisto to dokazuje, že autor je sčítaný a vzdelaný, a dokáže patrične prispôsobiť svoj prejav danej chvíli. A ako musí v ich očiach stúpnuť cudzinec, keď prejaví tak hlboké vedomosti o ich jazykovej kultúre?
Existujú idiómy, ktoré pochádzajú z ľudových legiend a bájok. Niektoré bájky sú dôležitou súčasťou známych filozofických diel, napríklad taoistického filozofa majstra Zhuanga. Veľakrát sa bez znalostí o príbehu nedá domyslieť si význam danej frázy. Preto existujú špeciálne slovníky, kde ich je aj vyše dvadsaťpäťtisíc. Ak sa nejaký idióm vo vete vyskytne, po ňom často nasledujú ďalšie. Najlepšie v párnom počte pre to správne vyváženie, pre dokonalú harmóniu a súlad vo vete. Hoci väčšina z nich má štyri slabiky (a teda štyri znaky), sú aj menej i viac slabičné výnimky. Nielen bájky a legendy zrodili mnoho idiómov, ale ďalším zdrojom sú reálne historické udalosti zapísané v starých kronikách. A keďže Číňania, ako sa mi zdá, zbožňujú príbehy s poučením, z čoho sa lepšie poučiť než z chýb ich predkov, o ktorých sa traduje už stáročia? Idiómov o známych hrdinoch, vodcoch, ale i populárnych zloduchoch a zbabelcoch je ako maku. V iných idiómoch sú zasa skombinované synonymické alebo blízko spojené výrazy na zdôraznenie intenzity určitého pocitu alebo stavu. Napríklad existuje idióm, ktorý sa skladá zo znakov „východ- náhliť sa- západ- kráčať“ 东奔西走[dōng bēn xī zǒu]. Vo voľnom preklade to znamená unáhlene pobehovať sem a tam. Alebo „ohromiť- nebesá- pohnúť- zem“ 惊天动地[jīng tiān dòng dì]. Tu je jasné, že idióm opisuje niečo otriasajúce, prelomové.
Jedným z mojich novo obľúbených príbehov je o roľníkovi, ktorý si na poli zasadil mladé sadeničky. Cítil však veľkú nespokojnosť kvôli tomu, že rástli príliš pomaly. Preto jemne poťahal nahor každú sadenicu a odišiel. Keď sa neskôr vrátil, čakalo ho len pole plné vyschnutých rastlín. V tomto idióme sú preto znaky „ťahať- sadenica- pomôcť- rásť“ 拔苗助长[bá miáo zhù zhǎng]. A poučenie z tohto príbehu? Človek nič nedosiahne tým, že sa snaží svojvoľne ovplyvniť alebo urýchliť prirodzený vývoj vecí.
Mám pocit, že veľa idiómov súvisí práve s podobnou myšlienkou – držať sa zlatej strednej cesty, nepreháňať, nemeniť násilím zákony prírody, nezachádzať vo svojom snažení o dosiahnutie cieľa do extrémov. Ďalším príkladom je príbeh o mužovi, ktorý si na trhu zamiloval nádherný pár topánok. Bohužiaľ, keď sa pokúsil topánku si vyskúšať, zistil, že noha sa mu do nej nezmestí. Tak si odrezal kúsok z oboch chodidiel, nasadil si nové topánky a odišiel. V tomto idióme nájdeme preto znaky „rezať- noha- prispôsobiť- topánka“ 削足适履[xuē zú shì lǚ]. Podľa mojej idiómovej appky spočíva poučenie v tom, že nemáme sa až príliš nerozumne snažiť prispôsobiť tým, že si uškodíme.
A do tretice je tu idióm „kresliť- had- pridať- nohy“ 画蛇添足[huà shé tiān zú]. Čo to tak môže znamenať? Podľa príbehu bol v istom štáte menom Chu bohatý aristokrat, ktorý za odmenu po rituáloch uctievania predkov odovzdal svojim sluhom džbán vína. Sluhovia sa dohodli, že o džbán budú súťažiť tak, že nakreslia hada. Kto hada dokreslí prvý, môže džbán vypiť. Jeden zo sluhov skončil veľmi rýchlo a keď zbadal, že ostatní stále kreslia, povedal si naradostene: „Aha, zatiaľ môžem hadovi dokresliť aj nohy“. Kým však nohy dokreslil, druhý sluha stihol hada dokončiť a povedal, „Kto to kedy videl, hada s nohami?“. Okamžite schmatol džbán a všetko víno vypil. Ak niekto kreslí hada s nohami, kazí vytúžený výsledok prílišným snažením a zbytočnými skutkami navyše.
Poznať tieto obdivuhodné frázy môže pomôcť nielen zblížiť sa s Číňanmi na opäť ďalšej úrovni, ale takisto sa priblížiť ich histórii, mentalite, ich životnej filozofii. A práve to je na učení sa týchto príbehov to najkrajšie. Preto nabudúce, keď niekto bude básniť o svojom cieli, napomeniem ho: „Hlavne nenaťahuj sadenice zo zeme, tým dosiahneš pravý opak, než by si chcel!“. Ak to bude Slovák, určite na mňa začudovane vypleští oči. Ale nie sú tieto idiómy „ohromujúce nebesá, otriasajúce zem“?
Zdroj obrázka: http://history.cultural-china.com/en/38History6928.html
