Éčka, mali by sme sa ich báť? (11 krokov ku zdraviu, 9.krok)

Pokračovanie môjho 9.kroku ku zdraviu – eliminujte toxíny. Všetky moje články môžete nájsť na tomto odkaze.

Viete, čo jete?

V priebehu posledných 40-tich rokov boli naše obchody zaplavené číslami. Tie prišli do obchodov spolu s množstvom nových a „prepracovaných“ výrobkov. Odborne sa tieto čísla nazývajú „prídavné látky“, alebo slangovo - éčka. Dnes je ich už vyše 300 a nachádzajú sa v skoro každej potravine, ktorú môžete kúpiť v bežnom supermarkete.

Prídavné látky majú v skutočnosti oveľa dlhšiu históriu. Už starí Egypťania a Gréci používali niektoré prídavné látky na konzerváciu, farbenie alebo vylepšenie svojich potravín. Jednalo sa napríklad o soľ, kyselinu octovú alebo prášok do pečiva.

Odvtedy sa však mnohé zmenilo. Súčasné prídavné látky sú často rozoberané pre ich potencionálne riziko. Mnohé z nich sú spájané s vážnymi zdravotnými problémami od tráviacich problémov až po rakovinu. Nehovoriac o ich podivnom pôvode. Preto by ste si mali dať veľký pozor na to, čo kupujete a informovať sa o vplyve jednotlivých éčok.

Kde sa používajú prídavné látky?

Prídavné látky, ktoré predstavujú len minimálne toxikologické riziko, je možné používať takmer vo všetkých spracovaných potravinách. Medzi ne patria napríklad uhličitan vápenatý (E 170), kyselina mliečna (E 270), kyselina citrónová (E 330), pektíny (E 440), mastné kyseliny (E 570) a dusík (E 941).

Pri iných prídavných látkach v potravinách je použitie obmedzenejšie, napríklad:

• Natamycín (E 235) je možné použiť len ako konzervačnú látku pre povrchové ošetrenie syrov a sušených údenín

• Kyselinu erythorbovú (E 315) je možné použiť len ako antioxidant v určitých mäsových a rybích výrobkoch

• Ferrokyanid sodný (E 535) je možné použiť len ako protihrudkujúcu látku v soli a jej náhradách

• L-cysteín (E 920) možno používať len na zlepšenie vlastností múky

Všeobecne možno poznamenať, že väčšina prídavných látok podlieha osobitným podmienkam. Mnohé z nich môžu byť použité len do určitých potravín a len v určitom množstve. V zásade však platí, že čím viac je potravina spracovaná, tým viac prídavných látok je v nej povolených a používaných.

Vzhľadom na veľký počet spracovaných potravín, sú niektoré „éčka“ povolené v mnohých potravinách. Napriek tomu existuje niekoľko potravín, v ktorých podľa zákona nemôžu byť použité žiadne prídavné látky. Prehľad potravín, u ktorých je použitie prídavných látok zakázané:

• Cukor

• Káva s výnimkou ochutenej instantnej kávy a kávových extraktov

• Maslo

• Med

• Mlieko a neochutená smotana

• Nearomatizovaný čaj

• Neemulgované tuky a oleje

• Neochutené zakysané mliečne výrobky so živou kultúrou

• Neochutené podmaslie (cmar)

• Nespracované potraviny

• Prírodná minerálna voda a balená pramenitá voda

• Sušené cestoviny okrem bezlepkových cestovín alebo cestovín určených pre hypoproteínové diéty

Mnohé prídavné látky sú taktiež výrazne obmedzené v detskej a kojeneckej výžive.

Sú „éčka“ skutočne bezpečné?

Podľa zákonov je používanie povolených prídavných látok v určených množstvách neškodné. Všetko je starostlivo podložené oficiálnymi štúdiami. Aká je však realita? Čo hovoria neoficiálne štúdie, o ktorých vám zodpovedné orgány nepovedia? Sú tieto látky skutočne neškodné? A z čoho sa vyrábajú jednotlivé prídavné látky? Odpovede na tieto otázky môžu byť niekedy až zarážajúce. Mnohé prídavné látky sú bezpochyby neškodné a dokonca môžu predstavovať prínos. Na druhej strane však existujú „éčka“, ktorých používanie je viac než sporné.

Mnohé prídavné látky boli medzičasom zakázané, čo svedčí o neistote v otázkach bezpečnosti niektorých prídavných látok. Iné prídavné látky sú zase používané vo výrobkoch, ktoré by vôbec nemali byť v ponuke. Tak či onak, prídavné látky sú veľký biznis pre určité spoločnosti, ktoré doslova nedovolia, aby sa ich používanie zakázalo.

Odkiaľ pochádzajú prídavné látky?

Prídavné látky pochádzajú z rôznych zdrojov. Niektoré sú extrahované zo semien, ovocia alebo rias. Iné sú vyrobené z prírodne identických látok syntézou alebo biosyntézou (kyselina askorbová – E300). Ďalšie vznikajú modifikáciou prírodných látok ako napríklad emulgátory (získavajú sa z jedlých olejov a organických kyselín) alebo zahusťovadlá (modifikované škroby a modifikovaná celulóza).

Niektoré „éčka“ majú zasa živočíšny pôvod. Na ich výrobu sa často používajú pomerne nechutné materiály, aj keď nie vždy musia byť tieto „éčka“ zdraviu škodlivé. Taktiež existujú aj umelo vyrobené prídavné látky. Tieto syntetické „éčka“ predstavujú väčšinou najväčšiu hrozbu pre organizmus, pretože sú to telu cudzie látky, ktoré sú veľakrát toxické pri vyšších dávkach. Do tejto skupiny patria niektoré antioxidanty (BHA – E320, BHT – E321), farbivá (indigotín – E132) alebo sladidlá (aspartám – E951, sacharín – E954).

Prejdime si teraz niektoré zaujímavosti o výrobe prídavných látok.

Karmín, košenila, kyselina karmínová – E120

Je to červené farbivo, ktoré sa získava z oplodnených rozmačkaných samičiek hmyzu (Dactylopius coccus Costa). Na kilo farbiva je potrebných asi 140 000 týchto chrobákov. Často má za úlohu nahradiť „jahodovú farbu“ v mliečnych výrobkoch alebo sladkostiach.

Želatína – E441

U nás nie je označená E-kódom, ale vo svete ju môžete nájsť pod skratkou E441. Tento proteín sa získava varením koží, väzív, šliach a kostí kráv a prasiat. Používa sa pri výrobe želé, bonbónov (gumoví medvedíci), poliev alebo pri výrobe kapsúl na lieky a doplnkovú výživu.

Šelak – E904

Je to leštiaca látka, ktorá sa získava zo sekrétov (exkrementov) hmyzu (Tachardia lacca) vyskytujúceho sa predovšetkým v Indii a Thajsku. Prostredníctvom tohto sekrétu ochraňuje daný hmyz svoje larvy. Pre jeden kilogram šelaku príde o život okolo 300 000 chrobákov. Šelak sa používa pri výrobe cukroviniek, čokolády, žuvačiek či cukríkov.

L-cysteín – E920

Je to látka na zlepšenie vlastností múky. Používa sa pri výrobe pečiva a pekárenských výrobkov. Táto aminokyselina sa získava zo srsti, peria a vlasov. Najčastejšie sa získava práve z ľudských vlasov. Jej najväčším dodávateľom je Čína, ktorá ako zdroj vlasov využíva napríklad kaderníctva a nemocnice. Našťastie je u nás zakázaná výroba tejto látky z ľudských vlasov. Do akej miery sa toto nariadenie dodržuje je však otázne.

Ktoré éčka sú najnebezpečnejšie?

O bezpečnosti niektorých prídavných látok sa neustále diskutuje. Napriek ich obmedzenému použitiu sa neustále vynárajú neoficiálne štúdie, ktoré dokazujú ich negatívny dopad na zdravie už v malých dávkach.

Tieto prídavné látky sú väčšinou vyrábané synteticky a ich výroba je veľmi lacná oproti ich prírodným náhradám. Ich potrebnosť pre človeka je nulová a riziko poškodenia zdravia privysoké. Pre vaše telo sú to toxíny, ktorým by ste sa mali navždy vyhýbať. Vyhýbajte sa nasledovným chemikáliám.

Umelé farbivá

Od roku 1955 narástla spotreba farbív v potravinách 5-násobne. Ročne sa „pumpuje“ niekoľko miliónov kíl farbív do najrôznejších potravín. Podľa legislatívy existuje vyše 40 schválených farbív do potravín. Mnohé z nich majú prírodný pôvod a môžu predstavovať prínos pre zdravie. Farbivá ako kurkumín(E100), extrakt papriky(E160c) alebo lykopén(160d) nepredstavujú žiadne riziko pre človeka. Na druhej strane však existujú farbivá, ktoré boli medzičasom dokonca zakázané, alebo sú zakázané v niektorých krajinách.

V tomto prípade sa jedná o umelé farbivá. Sú to vlastne syntetické petrochemikálie vyrábané z ropy, nemrznúcich zmesí a amoniaku. Od 20.júla 2010 musí byť v EU prítomnosť niektorých týchto farbív označená na obale nasledujúcim upozornením.

,,môže mať nepriaznivé účinky na činnosť a pozornosť detí“

Umelé sladidlá

Už v 19.storočí vzniklo prvé umelé sladidlo s názvom sacharín. Toto sladidlo bolo medzičasom zakázané v Kanade kvôli jeho rakovinotvorným účinkom a tiež malo byť zakázané v USA, ale tento zákaz nakoniec neprešiel. Od vzniku sacharínu prišlo na trh niekoľko umelých sladidiel, z ktorých mnohé boli schválené za podivných okolností. Tieto umelé sladidlá dodnes čelia množstvu neoficiálnych štúdií, ktoré dokazujú ich výrazne škodlivý účinok na zdravie.

Sladidlá ako aspartám, acesulfám, sacharín, cyklamát, sukralóza či neotam sú spájané s vážnymi zdravotnými problémami ako:

• Rakovina

• Záchvaty

• Bolesti hlavy

• Depresia

• Zrakové problémy

Toto je však len minimum zdravotných problémoch, ktoré môžu spôsobiť tieto látky. Tisícky správ, dokumentov a štúdií ukazujú na výrazne toxické účinky týchto syntetík. Napriek tomu sú tieto látky „kryté“ oficiálnymi štúdiami výrobcov, ktoré neukazujú žiadne riziko pre zdravie. A pravdepodobne to tak ešte aj dlho zostane, pretože obchod s umelými sladidlami predstavuje miliardový biznis.

Príchod umelých sladidiel na trh predstavoval veľký „boom“, pretože neobsahujú prakticky žiadne kalórie, čo sa v čase narastajúceho percenta obezity zdalo ako záchranné koleso. Aspoň tak to bolo prezentované verejnosti. Bol to však len ďalší klam „flusnutý“ do tváre nevedomých občanov.

V súčasnosti sa ročne spotrebujú desiatky miliónov kilogramov umelých sladidiel, z ktorých prvenstvo drží aspartám. Toto umelé sladidlo môžete nájsť aj pod názvami ako NutraSweet, Equal, Spoonful a Equal-Measure. Všeobecne však nielen aspartám, ale aj ostatné umelé sladidlá sú pre telo nepotrebné a majú naň negatívny dopad.

Podmienene povolené konzervanty a antioxidanty

Sem môžeme zo zákona zaradiť niekoľko druhov prídavných látok ako sorbany, benzoany a p-hydroxybenzoany. Potom oxid siričitý a siričitany, dusitany a dusičnany, iné konzervačné látky a iné antioxidanty. Prakticky všetky „éčka“ spadajúce do tejto kategórie sú rizikové a predstavujú hrozbu pre zdravie človeka. Tieto látky slúžia na rôzne účely, ale predovšetkým na predĺženie trvanlivosti danej potraviny. Jednoduchšie povedané, nekvalitné potraviny sú nimi ošetrené, aby zakryli svoje slabé stránky.

Sorbany, benzoany a p-hydroxybenzoany

Tieto látky sa môžu používať len v obmedzenom množstve a ich vyššie množstvá by mali fatálne následky. Z týchto látok sa najčastejšie používa E200, E202, E210 a E211. Práve E211 – benzoan sodný, je spájaný s najväčšími zdravotnými problémami. Táto látka má schopnosť zbaviť bunky kyslíka, oslabiť imunitný systém alebo spôsobiť rakovinu.

Zodpovedné úrady sa bránia tvrdením, že jeho použitie v potravinách je bezpečné, pretože sa v nich nachádza v malých množstvách. Zároveň však upozorňujú, že ho nesmiete kombinovať s vitamínom C a E. Pri tejto kombinácii by sa vytvoril benzén, známy a nebezpečný karcinogén. Lenže ak sa pozrieme na jeho rozsiahle použitie (potraviny, kozmetika, drogéria), je ťažké sa vyhnúť tejto kombinácií. Skutočný dôvod jeho použitia je ten, že je to najlacnejší inhibítor plesní na trhu, ktorý zabezpečí, že nekvalitná potravina predĺži svoju životnosť, zatiaľ čo vy si skrátite tú svoju.

Oxid siričitý a siričitany

Siričitany najčastejšie nájdete vo víne alebo sušenom ovocí. Nachádzajú sa však aj v dressingoch, chipsoch, džemoch alebo polotovaroch. Siričitany sú toxické a môžu spôsobiť náhle bolesti hlavy, nevoľnosť, astmatický záchvat, alergické reakcie, vyrážky, problémy s prieduškami, nízky krvný tlak alebo anafylaktický šok. Preto sa radšej vyhnite výrobkom, ktoré obsahujú siričitany. Pokiaľ by ste konzumovali sušené ovocie, prepláchnite ho predtým vriacou vodou.

Dusitany a dusičnany

Tieto konzervanty alebo stabilizátory sa používajú aj na výrobu hnojív, plastov, farbív alebo výbušnín. Sú to veľmi silné karcinogény, ktoré spôsobujú vážne zdravotné problémy. Dusičnany nie sú sami o sebe toxické, ale v tele sa premieňajú na dusitany, ktoré sú veľmi nebezpečné. Ich zohrievanie v mikrovlnke tiež vytvára ďalšie problémy. Pre ich nežiaduce účinky sú tieto aditíva v mnohých krajinách zakázané.

Môžu spôsobiť hyperaktivitu, bolesti hlavy, kožné problémy alebo lapanie po dychu. Sú nevhodné pre alergikov a astmatikov a pre deti do 3 rokov. U novorodencov môžu spôsobiť methemoglobinémiu, pretože majú schopnosť premeniť hemoglobín na jeho oxidovanú formu methemoglobín, ktorý nedokáže preniesť potrebný kyslík do tkanív.

Obzvlášť nebezpečné je používanie dusitanov v mäse, pretože to môže viesť k tvorbe nitrozamínov, ktoré sú karcinogénnymi látkami. Práve od nástupu fast foodov, ktoré hojne používajú tieto aditíva, a spracovaných mäsových výrobkov (salámy, párky, klobásy od veľkovýrobcov), rapídne narástol výskyt niektorých typov rakoviny ako napríklad rakoviny pankreasu.

Iné konzervačné látky

Tieto látky sa môžu používať len na určité účely. Napríklad taký natamycín (E235) sa môže použiť len na ošetrenie syrov alebo údenín ako protiplesňová látka. Alebo E231 (o-fenylfenol) a E232 (o-fenylfenolát sodný) sa môžu použiť len na ošetrenie kôry citrusového ovocia. Prídavné látky v tejto kategórii nie sú spájané s konkrétnymi zdravotnými problémami, ale u citlivejších osôb môžu spôsobiť nežiaduce účinky ako migrény alebo bolesti brucha.

Iné antioxidanty

Mnohé látky z tejto kategórie sa vyrábajú z ropy a sú používané len v minimálnych množstvách, pretože inak by spôsobili smrť. Ich primárny účel v potravinách je zabrániť žltnutiu tukov a olejov. Ich konzumácia môže spôsobiť nevoľnosť, zvracanie, žalúdočné problémy, kožné problémy či alergické reakcie. Ich najväčší problém je však karcinogénny účinok.

Tieto látky preukázateľne spôsobujú nádory u laboratórnych zvierat a sú spájané s viacerými druhmi rakoviny. Napríklad taký TBHQ(E319) by v dávke 1 až 4 gramy mohol spôsobiť delírium alebo kolaps. Dlhodobé užívanie vyšších dávok TBHQ u laboratórnych zvierat spôsobuje rozvoj rakoviny žalúdka, poškodenie DNA a ovplyvňuje hladinu estrogénov u žien. Tieto antioxidanty patria medzi „smotánku“ prídavných látok a mali by ste sa im trvalo vyhýbať.

Zvýrazňovače chuti

Poslednou nebezpečnou skupinou „éčok“ sú zvýrazňovače chuti. Do tejto kategórie patrí niekoľko prídavných látok, z ktorých najpoužívanejšie sú E621 – Glutaman sodný, E627 - Guanylan disodný a E631 – Inozinan disodný.

Do potravín sa dostávajú pomocou koreninových zmesí, do ktorých sa môžu pridávať na zvýraznenie chuti. Ich úlohou je oklamať vaše chuťové poháriky, aby ste mali lepší pocit z konzumovaného jedla. Vďaka ich prídavku si váš mozog falošne myslí, že jedlo je chutnejšie, masívnejšie, čerstvejšie alebo menej umelé.

Ako sa vyhnúť éčkam?

Aj keď prídavné látky čoraz vo väčšom množstve zaplavujú obchody a číhajú na vás z každého uhla, obísť sa dajú veľmi ľahko. Kde sa nachádza najviac éčok???

No predsa v najspracovanejších a technologicky najupravovanejších potravinách, ktoré nanešťastie výrazne „obohatili“ regály obchodov v posledných dekádach. Tie najnebezpečnejšie éčka sa nachádzajú v potravinách ako polotovary, šaláty, pomazánky, mäsové výrobky a údeniny, mrazené výrobky, dressingy, majonézy, konzervy, chipsy, sladkosti, sladké pečivo, sladené nápoje alebo žuvačky.

Týmto potravinám by ste sa mali vyhýbať bez ohľadu na to, či obsahujú nejaké „éčka“, alebo nie. Väčšina z týchto chuťových „zázrakov“, ktoré sa snažia dobýjať vaše peňaženky prepracovaným marketingom, neposkytujú žiadnu nutričnú hodnotu pre vaše telo. Jediné čo mu poskytnú, je priestor pre zdravotné problémy. Bohužiaľ, možno až 95 percent všetkých produktov v bežnom supermarkete má toto „privilégium“.

Vyhnúť sa „éčkam“ je teda veľmi jednoduché. Stačí, ak budete konzumovať skutočné jedlo, z ktorého bude vaše telo rozkvitať do zdravia aj krásy. Našťastie je ho neustále dosť a nie je problém ho zohnať. V mäse, vajciach, surovom mlieku, zelenine, orechoch či semenách nenájdete žiadne prídavné látky, pretože tam nemajú čo hľadať. Tieto potraviny nájdete pomerne ľahko vo vysokej kvalite a nízkej cene na tržnici alebo u miestnych farmárov.

5 krokov ako sa vyhnúť éčkam:

1. Kupujte nespracované a čerstvé potraviny – do svojho nákupného košíka vkladajte hlavne zeleninu, orechy, semená, ovocie, mäso, vajcia, strukoviny, surové mlieko a neochutené plnotučné mliečne výrobky (najlepšie nepasterizované) ako syr, maslo, tvaroh, biely jogurt (najlepšie smotanový), zakysanka, žinčica, acidofilné mlieko, kefír či bryndza.

2. Nakupujte na trhu a od farmárov – u nich nájdete potraviny, ktoré pochádzajú z „čistých“ a miestnych zdrojov. To znamená, že sú vyprodukované tradičnými spôsobmi pestovania alebo chovu. Zároveň pochádzajú z blízkeho okolia, takže nemusia prekonávať veľké vzdialenosti. Takéto potraviny obsahujú oveľa viac živín a nie sú zaťažené nadmernými dávkami pesticídov, hnojív či ťažkých kovov. Taktiež príroda je ušetrená mnohých chemikálií a zvieratá sú chované vo svojom prirodzenom prostredí.

3. Vyhľadávajte bio potraviny – podobne ako v prípade výrobkov od farmárov, aj potraviny z ekologického poľnohospodárstva sú vyprodukované šetrnými spôsobmi. Pri ich spracovaní sa navyše nemôžu použiť žiadne prídavné látky, zložité chemické postupy ani geneticky modifikované organizmy (GMO). Bio potraviny väčšinou nepochádzajú z miestnych zdrojov a nie všetky sú automaticky zdraviu prospešné. Napriek tomu však obsahujú viac živín oproti bežným potravinám a ich produkcia je šetrná pre prírodu a zvieratá.

4. Pripravujte si svoje jedlá sami – tak ako to robili naše predošlé generácie, aj vy by ste mali stráviť množstvo času v kuchyni. Väčšinu svojich jedál, ak nie všetky, by ste si mali pripraviť vlastnými rukami, aby ste presne vedeli, čo konzumujete. Možno vám to zaberie viac času, ale konečný výsledok v podobe dlhodobého zdravia bude na nezaplatenie.

5. Plánujte si svoje jedlá – nielen že by ste si mali svoje jedlá pripravovať sami, ale mali by ste si ich aj plánovať v predstihu. Pretože inak sa vám môže ľahko stať, že vás nečakane „prepadne“ hlad a nebude mať po ruke práve najzdravšiu potravinu. Preto si plánujte svoje jedlá v predstihu a buďte pripravený na každú situáciu.

Poznámka: Ak pochybujete o kvalite výrobkov od menších farmárov alebo eko výrobcov, požiadajte ich, aby vám opísali svoje výrobné postupy alebo ich rovno požiadajte o prehliadku ich farmy alebo výrobných priestorov. Už podľa ich reakcie môžete spoznať kvalitu ich potravín. Hrdý a poctivý farmár sa totiž bude s radosťou pýšiť svojimi výrobkami a rád vám poskytne akékoľvek informácie. Na druhej strane, neveriť malovýrobcom, a pritom veriť veľkovýrobcom, ktorí ponúkajú svoje väčšinou podradné výrobky v hyper- a supermarketoch, je smiešne. Ak by totiž aj malovýrobca použil (väčšina nepoužíva) napríklad dvakrát do roka nejaký postrek na pestovanie svojej zeleniny (čo sa stáva), tak je to stále lepšie, ako keď veľkovýrobca použije ten postrek desaťkrát a svoju zeleninu odtrhne nezrelú a k vám sa dostane cez pol zemegule.

Éčka áno či nie?

Éčka jednoznačne nie sú najväčším „zabijakom“ ľudstva a väčšina prídavných látok v potravinách nepredstavuje najväčšie riziko pre zdravie. Mnohé prídavné látky môžu mať dokonca pozitívne účinky. Napriek tomu by ste mali pozorne čítať etikety na obaloch výrobkov a vyhýbať sa takým „potravinám“, ktoré obsahujú množstvo čísel a zložitých názvov. V konečnom dôsledku vám stačí konzumovať skutočné jedlo, ktoré vám dodá všetky potrebné látky a v takom prípade nebudete musieť čítať žiadne etikety.

Éčok sa teda vyslovene nemusíte báť, ale myslite na to, že mnohokrát majú len zamaskovať podradný výrobok. Na druhej strane sa vyhýbajte najnebezpečnejším éčkam, ktoré som zmienil v tomto článku. Tie vám pri nadmernej konzumácii môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Našťastie sa opäť nachádzajú len v technologicky spracovaných potravinách, takže sa im dá pomerne ľahko vyhnúť.

Všeobecne najlepšie urobíte, ak sa vrátite do minulosti a budete konzumovať stravu, ktorá je pre vaše telo geneticky naprogramovaná. Toto vám zabezpečí dlhodobé zdravie a nebudete sa musieť trápiť žiadnymi éčkami. Akonáhle si začnete vychutnávať čerstvé a skutočné potraviny, budete objavovať nové chute, ktorých sa nebudete chcieť vzdať. V ideálnom prípade zapojte aj svoju rodinu a spoločne si užívajte skutočnú chuť prírody.

Pokračovanie 9.kroku ku zdraviu už čoskoro. Všetky moje články môžete nájsť tu.