Smrť Milana Lučanského vo väzbe bola tragickou udalosťou. Táto udalosť zarezonovalo vo verejnosti a mnohí ľudia sa pri nej prestali držať faktov a podľahli špekuláciám a domnienkam pod vplyvom emócii. Milan Lučanský bol stíhaný na základe vyšetrovania polície a na základe návrhu prokurátora a rozhodnutia súdu bol vzatý do väzby. Zodpovední politici však nedokázali ubrániť spoločnosť pred tým, aby ju v ťažkej chvíli ešte viac rozdeľovali emócie pri tejto téme do „nepriateľských“ táborov.
V čase, keď emócie časti verejnosti „prestali“ tak dramaticky pri tejto téme "vibrovať", prišla verejno-právna televízia RTVS so svojim sobotným večerným programom - humoristickým seriálom „Pumpa“, kde túto tému znova „otvorila“. Je toto vhodný "príspevok" verejno-právnej televízie k tejto téme? Zjednocuje alebo rozdeľuje takto podaný príspevok slovenskú spoločnosť?
O čom bola Pumpa 16.1.2020?
V každej časti vystupujú – Mišo, ktorý pracuje na benzínovej pumpe, navštevuje ho tam jeho bývalý spolužiak, taxikár Dano a v rožku posedáva „pumpový“ štamgast Jari.
RTVS pri propagovaní seriálu 24.9.2020 uviedla, že seriál prinesie humorno-satirický pohľad na aktuálne udalosti, ktoré sa dejú okolo nás.
„Tento seriál by mal byť malým milým pozastavením sa, oddýchnutím si od každodenného zhonu a zároveň vtipným zhrnutím uplynulého týždňa,"
objasnil producent a režisér seriálu Peter Begányi.
V diskusii na Pumpe vysielanej 16.1. dôjde aj na scénku (začína 6:16), kde sa ministerky spýtajú na samovraždu Milana Lučanského a ona na to reaguje:
"Toto je taká smutná vec. Ja o tom už nerada rozprávam, keď nemusím, ale môžem o tom niečo povedať. Prvé zranenie bolo jeho vlastné. Nakoniec to povedal sám, povedal to advokát. A to druhé bolo, bohužiaľ, samovražda, tak to zo všetkého vychádza. Tak máme teraz aj veľkú komisiu, tak to prešetrí a ja si myslím, že zatiaľ zo všetkého vyplýva, že proste, že takáto bola tá udalosť. To sa stalo.“
V ďalšom deji „ pumpový štamgast“ Jari (scénka 10:07) hovorí:
„ Mňa strašne serie, že niektorí ľudia majú toho Lučanského za hrdinu.“
A ministerka spravodlivosti Kolíková odpovedá:
„ No Kuciak, ani Palach to nebol“.
RTVS a jej poslanie
Táto scénka rozprúdila „širokú“ diskusiu na sociálnych sieťach, pričom z názorov prevládali skôr tie negatívne. Zhrniem ich do týchto bodov:
Prečo sa smrť, či samovražda Lučanského rozoberá v humoristicko-satirickej relácii?
Prečo sa táto téma, ktorú vníma určitá časť verejnosti citlivo objavuje v tomto kontexte v tomto čase v takejto relácii na obrazovkách verejno-právnej televízie?
Nič lepšie nevie RTVS v sobotu večer ponúknuť?
Prečo ministerka spravodlivosti prijala účasť do humoristicko-satirickej relácie, kde bola témou smrť exprezidenta policajtov (o téme musela vopred vedieť)?
Televízia disponuje špecifickými vyjadrovacími prostriedkami, ktoré majú za úlohu upútať a získať si čo najväčšie spektrum príjemcov. Televízia je médiom, o ktorom sa často diskutuje v súvislosti s jeho postavením v spoločnosti a jeho významom a vplyvom na danú spoločnosť.
Humoristická relácia by mala ponúknuť divákovi primárne zábavu a oddych. Vytrhnúť ho z kontextu každodennosti a ponúka mu možnosť odosobniť sa, uvoľniť sa. Zábavné programy sú však aj odrazom doby a spoločenskej a kultúrnej situácie, ktorá v danej dobe zažívala svoj vrchol. Neexistuje konkrétna a ustálená definícia humoru, o jeho charakteristikách sa neustále diskutuje podobne ako o výslednej reakcii, ktorú by mal humorný text spôsobiť, o smiechu².
Irónia, humor, absurdita a naivita sú základnými zložkami komiky, ktoré má humorista k dispozícii. Kľúčovým pojmom pre komika a humoristu je smiech, alebo úsmev, ktorý chce u svojich divákov vyvolať.
Humor ako prostriedok mediálnej reality odráža hlavne špecifickosť osobností, ktoré humorné resp. zábavné obsahy vytvárajú a definujú tak svoj program a čiastočne i filozofiu média a na to by producenti RTVS nemali zabúdať.
Je vhodné pri takejto téme, ktorá sa javí pre určitú časť slovenskej verejnosti ako problematická toto nové „rozdeľovanie“ národa v relácii verejno-právnej televízie? Nestačí radšej len poukazovanie na fakty? Slovensko viac ako predtým potrebuje zjednocovať.
RTVS by mala byť "vlajkovou loďou" vysvetľovacích kampaní pre občanov založených na faktoch a mala by mať samostatnú časť správ zameranú na vyvracanie hoaxov a neprávd šírených na sociálnych sieťach.
Kde sú časy inteligentného humoru? Humoru Lasicu a Satinského, Šimeka a Sobotu?
Veľa „krútenia hlavy do strán“...
Zábavné relácie sú určené svojou charakteristikou pre jednotlivca, ale i pre masu divákov. Na správne pochopenie zámeru humoristov potrebuje jeho príjemca disponovať určitými schopnosťami, na základe ktorých reláciu správne „prečíta“. Špecifické črty jednotlivých relácií určujú aj povahu svojho publika a jeho určité predispozície k uchopeniu umeleckej reality. Pochopenie reči humoristov je jedným zo základných krokov k pochopeniu myšlienky relácie. Zábavný program pôsobí v procese vnímania na vedomie prijímateľa, je zdrojom umeleckej informácie².
Autor vysiela správu – posolstvo, ktorú musí divák dekódovať. U diváka vzniká spätná väzba. Divák sa môže, ale nemusí stotožniť s autorovým videním reality a jeho následným stvárnením – divák môže reagovať pozitívne (smiech, úsmev), alebo môže reagovať negatívne (krútenie hlavou do strán), či nemusí reagovať vôbec, čo možno interpretovať z viacerých hľadísk – relácia ho nezaujala a prakticky ju nevníma, alebo danú scénku, či vtip nepochopil.
Všetko je otázka vkusu.
Podľa reakcií na sociálnych sieťach na túto časť seriálu bolo u časti verejnosti v sobotu veľa „krútenia hlavou do strán“...
Občianska iniciatíva STOP zelená - udržateľnosť, príroda, ľudia, život, Slovensko...
Zdroje a podklady citácii: https://www.rtvs.sk/novinky/filmy-a-serialy/245288/zmente-imidz-radia-ministerke-najznamejsi-slovenski-pumpari, 2 CVANCINGEROVÁ, Jana. Postavenie a význam humoristických relácií v Československej televízii v rokoch normalizácie. Fenomén humoristickej dvojice Lasica a Satinský
