Viackrát sa mi stalo, že pri písaní článku ubehlo od môjho výletu už viac času a fotky zo zimy som zverejnil v lete. To však môže byť aj vítaná zmena a pre vlastnú kritiku sa odporúča nechať fotky "marinovať" na hardisku dlhšie, aby mal človek väčší odstup a bol k nim objektívnejší.
Tieto fotografie sú z jesenného výletu na Veľkú Homoľu z roku 2008. Vybrali sme sa tam z Jankou, v Bratislave vládlo hmlisté počasie, doviezli sme sa autobusom do Modry. Odtiaľ sme po modrej značke stúpali na vrchol Veľkej Homole.
Jesenné počasie je asi najideálnejšie na fotenie. Príroda hmýri farbami, vzduch je čistejší, nebýva sparno ako v lete a obloha na fotkách nebýva "prepálená".
V lese nás zastihla takáto hmla, čo v Malých Karpatoch vytvára vynikajúcu tajomnú atmosféru. Kto chodieva častejšie do Malých Karpát pozná, že tento jav sa tam vyskytuje často.
Hmlistá atmosféra nás sprevádzala až na vrchol, ukázalo sa, že išlo o neúplnú inverziu. Na vrchole Veľkej Homole (709,2 m) postavili v roku 2001 drevenú 20 metrov vysokú rozhľadňu ako "symbol dobrej spolupráce mesta Modry a mesta Pezinka v 3. tisícročí". Z rozhľadne sa nám ponúka kruhový výhľad na Podunajskú nížinu na východe a chrbát Malých Karpát na západe.
Smerom na západ vidno chrbát Malých Karpát, konkrétne na tejto fotke vidieť vrch Vysoká (754 m.), ktorý patrí k najkrajších kopcom Malých Karpát. Je zaujímavé, že od Lozorna a zo strany Záhorskej nížiny má krásny pyramídový tvar, no z Veľkej Homole vyniká jej pretiahnutý tvar.
Po krátkom občerstvení na vrchole sme sa zberali domov. Na zostupe sa nám vyjasnilo a v lese sa viac ukázali jeseňou zafarbené listy.
Aj keď nebývam niekde v strede Slovenska, odkiaľ je na skok do národných parkov, na vysoké kopce, aj Malé Karpaty majú čo ponúknuť. A častokrát ľudia, čo majú pod nosom všetku tu krásu, si nenájdu čas aby si ju mohli pozrieť. Z poslednej fotky pozdravujeme ja a Janka... :-)
