Altyn Arashan - Horúce pramene v nebesiach

Predstavte si, že sa kúpete v nadmorskej výške takmer na úrovni Gerlachovského štítu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Po chvíli sa nám darí mikrobus vyslobodiť a šofér Kuba má opäť žiarivý úsmev na tvári. Nestrácame čas a svižne opúšťame Cholpon-Ata, smerujúc do štvrtého najväčšieho mesta Kirgizska, Karakol. Staršia generácia si ho môže pamätať pod názvom Przhevalsk, pomenovanom po rovnomennom slávnom ruskom objaviteľovi Nicholayovi Przhevalskom, ktorý tu zomrel počas expedície do Tibetu na týfus. Przhevalsky bol významná osobnosť ruskej histórie a zaslúžil sa okrem iného aj o zdokumentovanie území v centrálnej Ázií, ktoré neboli dovtedy západnému svetu známe, alebo napríklad aj o objav niektorých druhov zvierat a neznámych plemien. Keď sme sa však o Przhevalskom rozprávali s domácimi, tí nám vyrozprávali jednu legendu, ktorá sa ústne dedí z pokolenia na pokolenie. Hovorí sa v nej, že tento objaviteľ dokázal byť neuveriteľne krutý. Zbožňoval poľovačky a pokiaľ sa z nich vrátil naprázdno, alebo neulovil zviera ktoré chcel, bez váhania dal zabiť miestnych lovcov, ktorí s ním poľovali. Kirgizi mu už jeho krutosť nedokázali tolerovať, a preto vymysleli spôsob ako sa ho zbaviť tak, aby to vyzeralo ako nehoda. Tu sa však musím zastaviť, keďže som ľudom, ktorí mi túto legendu povedali sľúbil, že o nej nebudem písať. „Martin, aj tak by nám nikto neuveril, Rusi by všetko popreli“, odvrkli s úsmevom na tvári. Snažil som sa im vysvetliť, že Rusi môj blog určite čítať nebudú, ale slovo je slovo a tak ho dodržím. Posledné čo k tomu poviem je, že na rozdiel od iných typických kirgizských legiend, ktoré sú mýtické a našinec potrebuje veľa fantázie, aby ich pochopil, bola táto reálnejšia, zapadajúca do kontextu danej doby a podľa mňa sa mohla stať. Či už išlo o dokonalý atentát alebo týfus, po skončení sovietskej éry sa mesto Przhevalsk premenovalo na Karakol.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Eagle Hunter - Grigorievka
Eagle Hunter - Grigorievka (zdroj: Martin Majzlan)

Nato, aby sme sa do Karakolu mohli dostať, musíme prekonať dve nádherné údolia, Grigorievku a Semyonovku. Pri zástavke v Grigorievke nás vítajú domáci chovatelia orlov, prezývaní Eagle Hunters. Okamžite púta našu pozornosť samica orla skalného, ktorých tu cvičia na lov. Lov pomocou orlov je v Kirgizsku veľmi populárny, a je to tradícia hlboko zakorenená v duši tejto nádhernej krajiny.

Kamaráti (z ľava: Tomáš Hollý, Andrej Meszároš, Miloš Kliment a na zemi Martin Majzlan)
Kamaráti (z ľava: Tomáš Hollý, Andrej Meszároš, Miloš Kliment a na zemi Martin Majzlan) (zdroj: Ladislav Tolmáči)

Postupne sa presúvame prašnou cestou ďalej a pred nami sa otvára široké údolie Semyonovky, kde sa preháňajú stáda koní. Je to neuveriteľný pohľad, ktorý chytí každého milovníka prírody za srdce. Kone sú všade navôkol nás, pasúce sa na miestnej lúke ohraničenej vysokými kopcami. Aj tu sa rodia budúci šampióni populárnych Nomádskych hier, ktoré sú akoby lokálnou obdobou olympijských hier, a organizujú sa na mieste odkiaľ sme dnes ráno vyrazili, Cholpon-Ata.

Skryť Vypnúť reklamu

Pasúce sa kone - Semyonovka
Pasúce sa kone - Semyonovka (zdroj: Martin Majzlan)

Predtým ako navštívime samotný Karakol sa rozhodneme pozrieť na panorámu okolia. Kuba s nami „nezadržateľne“ zdoláva kľukáte cesty vedúce ku starej lanovke, a to až tak húževnate, že uvarí motor. Z horúceho chladiča vyvrela voda a mikrobus zastal. Po otvorení kapoty začíname všetci skúmať rozsah škôd. Zrazu len počujem kamaráta Andreja ako v rýchlosti zahlási: „Toto nebude dobrý nápad!“, a kým sa stihneme spamätať, prichádza Kuba s fľašou plnou studenej vody, ktorú leje na rozžeravený plastový chladič. Andrej zatne zuby a všetci vieme čo bude nasledovať. Plastová časť chladiča nevydrží teplotný rozdiel a praská. S Andrejom pozrieme na seba a bez akýchkoľvek slov je nám obom jasné, že sme nahraní. Kuba dnes proste nemá dobrý deň.

Skryť Vypnúť reklamu
Výsledok Kubovej divokej jazdy
Výsledok Kubovej divokej jazdy (zdroj: Martin Majzlan)

Lanovka je už takmer na dohľad, a po nás prichádza druhý mikrobus, ktorý nás k nej zváža. Po malej chvíli už sedíme v tejto starej sedačkovej nádhere a pri pohľade na jej technický stav sa ma zmocňujú nemilé myšlienky. Najmä, keď vidím pri niektorých stĺpoch náradie a prebiehajúce rekonštrukčné práce. V takýchto situáciách ma vždy poteší, keď sa s nami vezie aj správca lanovky. Snáď by nebol taký blázon, aby riskoval svoj život. Alebo áno? Za odmenu sa nám naskytne pohľad na pohorie Tian Shan a majestátne jazero Issyk-Kul. Keď sa vrátime k mikrobusu, ten je akoby zázrakom opravený. Šikovnosť je niečo, čo si miestni ľudia zachovali, ja to volám zlaté ruky našich starých otcov, ktorí si vedeli poradiť, a tak povediac na kolene opraviť všetko. Nakoniec prichádzame do samotného Karakolu a večer sa vydávame na prieskum mesta a výdatnú večeru. Šašlíkom sa doslova objedáme, čo sa niektorým z nás na druhý deň vypomstí.

Skryť Vypnúť reklamu

Poriadna porcia šašlíku
Poriadna porcia šašlíku (zdroj: Martin Majzlan)

Altyn Arashan

Ráno vstávam plný očakávaní. Skúste si predstaviť, že sa idete kúpať do horúcich prameňov, ktoré sa nachádzajú takmer na výškovej úrovni Gerlachovského štítu. Ako nám náš sprievodca Ulan niekoľkokrát zdôraznil, v kirgizských horách môžete za jeden deň zažiť všetky ročné obdobia, a tak balím do batohu okrem plaviek aj nepremokavú bundu a teplé oblečenie. Pod oknami náhle zaznie akýsi hrmot, a s Andrejom nám je jasné, že si musíme s balením pohnúť, dostavil sa náš odvoz.

Odvoz do hôr - Kamaz
Odvoz do hôr - Kamaz (zdroj: Martin Majzlan)

Na dvore nás čaká zvyšok skupiny a vojenský Kamaz s pohonom 6x6 a korbou upravenou pre turistické účely, ktorý sa postará o náš presun. K prameňom sa viete dostať dvomi spôsobmi. Peši alebo na terénnom špeciáli. Bežné autá sa tam kvôli náročnému terénu nemajú šancu vyštverať. Všetci rýchlo naskáčeme dnu a radujeme sa, okrem Miloša, ktorý mení farbu z bielej na zelenú. Šašlík so zmrzlinou mu dnes vracia druhý úder a všetka česť, že sa s nami odhodlal ísť. Krátko potom ako opustíme asfaltovú cestu sa začína skutočné rodeo, kabína sa trasie a nakláňa zo strany na stranu pri prekonávaní skál a blata. Presúvame sa po serpentínach popri hlbokých spádoch a miestami nám pohľad do roklín prináša obavy. Krajnica je samozrejme neohraničená a spevnená blatistá cesta by sa mohla pod ťarchou takmer 15 tonového kolosu kedykoľvek utrhnúť. Pre nás by to znamenalo približne stometrový pád a istú smrť. Verím však vodičovi, starému mužovi s ruskými koreňmi.

Náš šofer, typicky s cigaretou v rukách. Cesta k prameňom.
Náš šofer, typicky s cigaretou v rukách. Cesta k prameňom. (zdroj: Martin Majzlan)

Po ceste si robíme krátke zastávky a snáď každý pokus o nadviazanie konverzácie s ním sa končí neúspechom. Jediný spôsob ako si k vodičovi nachádzame cestu je cez cigarety. Cigaretu nikdy neodmietne a dokonca sa mu pri fajčení na životom ošľahanej tvári vyčaruje malý úsmev. V ten moment sa rozrozpráva o svojom stroji, na ktorý je skutočne hrdý. V polovici cesty sa časť skupiny rozhodne pokračovať peši, niektorým je zle z neustáleho kývania kabíny, a niektorí si chcú vychutnať krásy miestnej prírody prechádzkou. Zvyšok pokračuje ďalej a Miloš sa s vypätím všetkých síl drží. Kabína sa neprestáva natriasať a prvý krát v živote zažijem, že na vojenskom kamióne prešmykuje všetkých šesť kolies naraz. Ešte posledný blatistý kopec s ktorým sa pomaly popasujeme, a za horizontom sa otvára dolina Altyn Arashan.

Horský potok Arashan (Martin Majzlan)
Horský potok Arashan (Martin Majzlan) (zdroj: Tomáš Hollý)

Vyskakujeme von a posledný necelý kilometer prekonávame peši. Naskytne sa nám nádherný pohľad, jeden z absolútne najkrajších, aký som v Kirgizsku videl. Stredom doliny sa vlní cesta, z ktorej sem tam vytŕčajú kamene, popri ceste je skupina júrt doplnených drevenými domčekmi a jej okrajom preteká potok so studenou horskou vodou. Samotná dolina je celá posiata farebnými kvetmi, ktoré spása skupina koní.

Údolie Altyn Arashan
Údolie Altyn Arashan (zdroj: Martin Majzlan)

Na chvíľu si s Milošom líhame na veľké kamene a obdivujeme okolitú prírodu. Môj kamarát už vyzerá lepšie, konečne naberá späť normálnu farbu. Chvíľami som sa dokonca prichytil, ako som na moment viackrát zaspal. Skutočná pastva pre dušu, miestna príroda ma akoby dobíjala energiou a vedel by som tu stráviť aj týždeň. Je to ideálne miesto na turistické výjazdy v okolí, ktoré viete zvládnuť peši či na koňoch, ale medzi najväčšie lákadlá patria horúce horské pramene, a tie sú aj naším dnešným hlavným cieľom. Delíme sa na dve skupiny, milovníci koni si prenajímajú pár tátošov a vydajú vyššie do hôr, druhá skupina sa kúpe v potoku Arashan s teplotou okolo 11 stupňov a následne ohrieva v štyroch horúcich prameňoch, ktorých teplota sa pohybuje v rozmedzí od 38 až do 46 stupňov Celzia. Nie som žiadny veľký otužilec a voda v potoku mi príde neuveriteľne ľadová. Keby jej teplotu neodmeral profesor Laco, tak by som tipoval, že je ešte chladnejšia. Po chvíli v nej mám pocit, akoby mi niekto išiel odrezať nohy. Na druhú stranu aj najteplejšie, 46 stupňové pramene pôsobili ako skutočná výzva, a niektorí z nás tam vydržali iba chvíľku. Len tí najodolnejší domáci tam dokázali stráviť viac času.

Malý chlapec pasúci dobytok v údolí Altyn Arashan.
Malý chlapec pasúci dobytok v údolí Altyn Arashan. (zdroj: Martin Majzlan)

 Ako som už spomínal, Kirgizi majú nespočetné množstvo legiend, a jedna z nich sa viaže aj na vznik horúcich prameňov Altyn Arashan. Skrátená verzia hovorí o jednom mladom krásnom dievčati, ktoré sa zaľúbilo do chudobného vandráka. Ten však musel odísť bojovať za svojho pána, a v boji zomrel hrdinskou smrťou. Veľa bohatých a vplyvných nápadníkov ju potom žiadalo o ruku, ale ona každého odmietla so slovami: „Je lepšie zomrieť, ako sa vydať za nemilovaného muža“. Jedného dňa sa vybrala do jaskýň ukrytých v horách obklopujúcich údolie Altyn Arashan, a keď do jednej z nich vošla, tak sa vstup náhle zasypal kamením. Dievčina odvtedy oplakáva svojho milovaného a jej slzy pretekajú pomedzi skaly, tvoriac horúce pramene.

Údolie Altyn Arashan
Údolie Altyn Arashan (zdroj: Martin Majzlan)

Všade prítomná mytológia veľmi dobre dotvára atmosféru tejto malebnej krajiny. Po pár hodinách nastáva čas na odchod a húpanie si užívame aj cestou naspäť. Nechce sa mi odtiaľto odísť, ale čakajú na nás ďalšie krásne miesta, ktoré Kirgizsko ponúka. Večer prichádzame späť do Kararolu. Navštívime menšinu Dunganov, ktorí nám pripravia tradičnú mnohochodovú pestrú večeru a predstavia ich históriu a tradície. Ale o nich už píšem v ďalšom blogu.

PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj nový instagramový profil:

Instagram Martin Majzlan

Martin Majzlan

Martin Majzlan

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  164x

Som človek, ktorý by rád precestoval celý svet a spoznal ho taký aký skutočne je. Rád športujem, rád jem a nedokážem oddychovať. Stále musím niečo robiť, zamýšlať sa, hľadať, objavovať a niekedy mám pocit, že mi jeden život stačiť nebude. Preto sa snažím nestrácať čas a využiť ho tak dobre ako len viem. Zoznam autorových rubrík:  GruzínskoAfrikaEurópa - štáty EÚKirgizskoMaldivyNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu