„Hm, ale veď najtvrdší kolektívny šport na svete musí byť dozaista americký futbal, rugby alebo hokej?“ aspoň to bola otázka, ktorú som si kládol potom, čo som prvý-krát počul o Kok Boru.
Prechádzame mestečkom Cholpon-Ata, ktoré sa rozprestiera na okraji jazera Issyk-Kul v Kirgizsku, a po našej pravici sa začína vynárať rozsiahly areál. Jeho vstup zdobia vysoké stožiare s vlniacimi vlajkami rôznych motívov. Celý komplex nápadne pripomína naše európske štadióny, ale s tým rozdielom, že budovy sú rozmiestnené výhradne v severnej časti, a ležia pri širokom prírodnom ovále. Nikde v okolí nenájdete stavbu, ktorá by tak pútala pozornosť okoloidúcich, a je zrejmé, že pre domácich má veľký význam. Pravidelne sa tu totiž konajú Svetové Hry Nomádov. Tieto hry sú určitou regionálnou obdobou Olympijských hier, viazanou na tradície centrálnej Ázie. Naposledy sa ich zúčastnilo 3000 športovcov, ktorí súťažili v 37 disciplínach, a takmer všetky sú pre našinca neznáme. Uznajte, hovorí vám niečo športová disciplína Goresh, Mongol Bokh, Ordo či Oware? V jednoduchosti vzaté sa na nomádskych hrách súťaží prevažne v silových bojových športoch, podobných nám známemu Judo alebo Sumo, v rôznych disciplínach zameraných na prácu s koňmi, v lukostreľbe alebo love pomocou dravcov. Mňa však osobne najviac zaujal šport, ktorý som dovtedy vôbec nepoznal, Kok Boru.
Kok Boru je hra, ktorej pôvod je hlboko zakorenený v miestnej histórií. Voľne sa dá preložiť ako sivý vlk a jej názov má zrejmý význam. V minulosti, keď miestni muži chodili loviť do hôr, a ženy sa s deťmi starali o stáda, sa často stávalo, že vlci v noci stáda napadli a zabili dobytok. Muži sa po návrate a pohľade na mŕtve zvieratá v hneve vydali tieto svorky vlkov loviť. Pritom ako vlkov hnali, chytali ich za kožuch, zabíjali, a následne si ich pohadzovali medzi sebou ako pomstu za to čo napáchali. Táto tradícia pretrvala do dnes ako hra, ale s jednou obmenou. Namiesto vlčieho tela sa používa bezhlavé ovčie telo, keďže vlci sú už v Kirgizsku chránení. V minulosti bola Kok Boru súčasťou prípravy na boj, a taktiež skúškou schopností. Táto hra viedla mužov k odvahe, statočnosti a prejave sily, čo sú všetko vlastnosti dobrých bojovníkov. Každý hráč musel preukázať perfektnú kontrolu nad koňom, ktoré sú počas zápasu hnané až do priam absurdných situácií, neraz končiacich zranením, či už hráča alebo aj koňa. Kirgizsko je svetová veľmoc s hlbokou tradíciou v chove koní, v niektorých prípadoch som však bol aj svedkom toho, že Kirgizi pristupujú ku koňom skôr ako ku veci, nie ako k zvieraťu. Pri určitých športoch ich majitelia idú na okraj možností a dovolím si tvrdiť, že mnohokrát to už môže hraničiť s týraním. Aspoň z môjho pohľadu Európana. Jedna z vecí, ktorú som sa však pri cestovaní po svete naučil je, že ľudský či zvierací život a zdravie nemajú všade rovnakú hodnotu. To ako s koňmi v Kirgizsku narábajú je pre nich prirodzené a robia to tak už stáročia, a preto mi je to ťažko súdiť, či nejako ďalej hodnotiť.
Pravidlá hry
Cieľ hry je jednoduchý. Treba chytiť a hodiť akýmkoľvek spôsobom bezhlavé ovčie telo do súperovej brány nazývanej Tai Kazan, ktorá je tvorená kamenným oválom. Hra sa delí na tretiny, pričom každá z nich trvá 20 minút. Jednotlivé tímy pozostávajú z maximálne 16 členov, a to z 12 hráčov s 12 koňmi, trénera a 3 koniarov. Na ihrisku môžu byť v jeden moment iba 4 alebo 8 hráči z každého tímu. Ovčie telo váži od 32 po 35 kilo, a tak je nesmierne náročné s nim manipulovať. Predstavte si, že máte zo zeme zdvihnúť 35 kíl. Hráči Kok-Boru musia okrem toho rýchlo jazdiť na koni, odolávať fyzickým útokom súpera a telo do brány úspešne dopraviť. Je to ako keby ste sledovali rugby na koňoch, len s tým rozdielom, že kone dokážu vyvinúť vysokú rýchlosť, a pády z nich sú krkolomné a nebezpečné. Na pravidlá dohliada rozhodca a rada starších, takzvaní Kalystar, ktorí sú zodpovední za férový priebeh hry. Oficiálnych zápasov sa môžu zúčastniť iba muži, starší ako 18 rokov a musia mať štandardnú výstroj. Tu ale netreba čakať žiadne zázraky, v podstate sa jedná iba o jednoduchú prilbu, ktorá by mala chrániť hlavu hráča pri náraze alebo páde. Pred každým zápasom prejdú oba tímy kontrolou, okrem hráčskej jednoduchej výstroje sa kontrolujú aj kone. Napríklad, všetky kone musia mať hladké podkovy, bez nejakých úprav, aby nedochádzalo k vážnejším úrazom pri pádoch a možnom udupaní. Zápas začína nastúpením a následnou prísahou. Rozhodca sa otočí k publiku a začne spolu so všetkými hráčmi vyslovovať:
„Ó, Veľký Stvoriteľ, zlož prísahu hráčom, mocným a silným mužom, ktorí vstupujú do hry hrdinov a pokračujú v starodávnej tradícii.“
A hráči následne opakujú:
"Prisahám pred ľuďmi, bohom a publikom, že sa budem počas hry Kok Boru, zdedenej po našich predkoch, správať čestne a prísne dodržiavať pravidlá hry!“
Potom si zástupcovia oboch mužstiev hodia mincou, vyberú stranu a Tai Kazan. Následne sa zápas začne bojom dvoch hráčov o telo ovce, ktoré je položené na zemi v stredovom kruhu. Za každé úspešné hodenie ovce do súperovej Tai Kazan dostane tím bod. Kto má na konci zápasu najviac bodov, ten vyhráva. Hra prebieha nepretržite, pokým jeden z tímov neskóruje, alebo jeden z hráčov neporuší pravidlá.
Kok Boru má veľké množstvo pravidiel, ktoré nemusia byť jednoduché na pochopenie, a preto v článku uvádzam iba niektoré z nich, aby si človek vedel spraviť základnú predstavu. Hra je miestami brutálna a myslím, že práve tvrdosť je aj dôvodom jej značnej popularity. Stelesňuje minulosť a ťažký život ľudí žijúcich na tomto území.
Mali by ste záujem si Kok Boru zahrať? Ja asi nie, som skutočne mizerný jazdec a taktiež sa nestotožňujem s takýmto zaobchádzaním s koňmi. Pokiaľ by ste sa do toho pustili, tak to chce skutočnú dávku odvahy, sily a taktiež nižší prah sebazáchovy. Predstavte si, že Kok Boru je v Kirgizsku dokonca populárnejší ako futbal. Miestni hráči sú pre deti takými istými hrdinami ako pre naše deti Messi či Ronaldo, a preto sa treba pripraviť nato, že Kok Boru je tu braná veľmi vážne.
Na záver prikladám linky na dve videá, kde si môžete pozrieť zábery z hry. Tu by som však rád upozornil, že aj keď sú to verejné videá schválene prevádzkovateľom služieb, môžu na citlivé povahy pôsobiť rušivo.
PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti môj instagramový profil:
