Prepáčte mi prosím grobiánsky slovník z titulku, ktorý akoby nášmu premiérovi z úst vypadol. Dobre však vystihuje ten toxický machovský prístup, ktorého sme za posledný rok častými svedkami. Táto akože sila - v kontraste s totálnou neschopnosťou riadiť štát.
Pretože v tejto situácii, keď sa navyše nad Slovenskom sťahuje slučka, že prídeme o eurofondy, tak čo vymyslí Fico so svojimi kumpánmi?
Pome rozostavať krajinu!!!
Teraz, keď Slovensku hrozí, že pre zrušenie špeciálnej prokuratúry bude musieť vrátiť 2,7 miliardy eur. Len si to predstavte: dvetisíc sedemsto miliónov eur.
Máme tu dvadsať rokov marazmu. Dvadsať rokov premrhaných peňazí a príležitostí. A vykŕmených oligarchov v Dubaji a v daňových rajoch. Ale vláda ide konečne stavať!
Najnovšie chcú modernizovať prístav za 178 miliónov. A strašne sa pritom ponáhľajú.
Prípravné procesy, ktoré na takúto stavbu trvajú zhruba osem rokov, chcú skrátiť na polovicu. Ako to plánujú dosiahnuť?
Pomôcť má k tomu schválený zákon o strategických investíciách. Ministerstvo chce prestavbu prístavu podľa tohto zákona zaradiť medzi strategické investície a tým zjednodušiť prípravné procesy na realizáciu výstavby.
Povoľovacie procesy budú výrazne zrýchlené. A to má svoju odvrátenú stranu: Zjednoduší sa vyvlastňovanie pozemkov – čo je hrubý zásah do vlastníckych práv.
Pri posudzovaní investície obídu (už v podstate nefunkčný) Útvar hodnoty za peniaze. Posudzovať ju bude už len ministerstvo dopravy. Čo to znamená? Projekt nebude posudzovaný tak prísne, ako keby ho preveroval ÚHP pod rezortom financií. Bude sa nevyhnutne plytvať peniazmi, projekt sa predraží.
To ako „hospodári“ Smer, ako sa to naučil počas svojich predchádzajúcich troch vlád, v civilizovanej Európe hádam nemá obdobu. Smer a ich spriatelené skupiny podnikateľov použili Slovenskú republiku a Európsku úniu iba ako dojnú kravu. Počas ich súčasnej, štvrtej vlády, to svoje hospodárenie doviedli do dokonalosti.
Už dávno mali byť postavené nové školy, nemocnice a infraštruktúra pre verejnosť. Kde sú?
Namiesto stavieb nevyhnutných na zlepšenie života obyvateľov idú stavať megalomanské predražené tunely a najnovšie aj prístav. Čo tam po tom, že väčšina železničných staníc vyzerá horšie ako za Franc-Jozefa, cisára pána? Zaujíma ich, že vlaky často nesmú prekročiť rýchlosť 10 km/h, aby sa nevykolajili? (Staré zlaté konské povozy boli rýchlejšie.)
Takto to Smer chce.
Plán je čo najviac toho rozostavať. Určenie priorít ohľadom dôležitosti, dôraz na kvalitu alebo zámer tieto projekty naozaj dokončiť – to všetko je druhoradé. Pretože nič z toho čo robia, nie je pre ľudí, ale pre „našich ľudí“.
A kto to zaplatí?
Vlastne hej, konečne v otázke hospodárenia Smeru dôjde aj na nás. Na tých, čo to budú splácať.
Na bežných ľudí a ich deti.
A deti našich detí.
Ak to čo najskôr nezmeníme.
