Prečo limit 130 km/h život v Bratislave nezlepší

 Prečo limit 130 km/h život v Bratislave nezlepší
Písmo: A- | A+

Problematiku zvýšenia rýchlostného limitu na 130 km/h na vybraných úsekoch bratislavského obchvatu je potrebné vnímať v niekoľkých rovinách.

Nenaplní zmysel

Domnievam sa, že cieľ v tomto prípade minieme. Reálne využitie zvýšenia maximálnej povolenej rýchlosti neprinesie Bratislave a jej obyvateľom želaný pozitívny efekt. Deklarovanou 130-kou sa bude dať jazdiť len vo večerných hodinách, kedy väčšina Bratislavčanov je už doma.

Pozrime sa na vyťaženosť cesty. Najvyššia maximálna intenzita dopravy bola nameraná na Prístavnom moste. Na úseku D1 medzi križovatkou Ovsište a križovatkou Bajkalská napočítali 121 175 vozidiel za 24 hodín. Priemerne tadiaľto prechádza 85 556 vozidiel denne.

Počas rannej a poobednej špičky sa kvalita dopravného prúdu dostáva až na stupeň “F”. Vtedy je intenzita prichádzajúcej dopravy vyššia ako je kapacita cesty. Dochádza k  zastavovaniam a ku kongesciám, ktoré sa striedajú s charakterom dopravy „Stop-and-go“. Jednoducho, doprava sa bortí. 

Situáciu počas špičky nevyrieši zvýšená rýchlosť, úsek je preplnený. Riešením je len citeľný pokles prichádzajúcej dopravy.      

 

Zvýšený hluk a emisie

To, že z diaľnice zmiznú tabule označujúce začiatok a koniec obce, neznamená že D1 zrazu nebude prechádzať zastavaným územím Bratislavy.

Ťažko chápať tento krok diaľničiarov a ministerstva dopravy aj z pohľadu prípustných hodnôt hluku z pozemnej dopravy. Pre pozemné komunikácie v blízkosti diaľnic platí pre noc max. 50 dB čo je o 10 menej ako cez deň. Zvýšenie rýchlosti jednoducho prekročí nočný limit.

Prečo sa nechceme poučiť na experimentoch, ktoré pred nami vyskúšali iní? Stačí sa pozrieť k našim susedom. Zvýšenie rýchlosti na diaľniciach testovalo Rakúsko už v roku 2006. Na časti diaľnice A10 v Korutánsku mohli vtedy vodiči jazdiť rýchlosťou až 160 km/h. Výsledok? Na konci testu sa ukázalo, že emisií pribudlo o štvrtinu, riziko nehôd sa zvýšilo o 30 % a hluku namerali toľko, akoby sa objem dopravy zvýšil na dvojnásobok. Následne v Rakúsku na dlhé roky utíchla debata aj snahy o zvýšenie maximálneho rýchlostného limitu. 

Súčasný minister Hofer si však od stoštyridsiatky sľubuje väčšiu plynulosť dopravy, a teda aj menší dosah na životné prostredie. Zbytočné brzdenie a akcelerácia neprospievajú bezpečnosti ani spotrebe paliva.

Spomínaný krok našej aktuálnej vlády ide proti strategickým záväzkom Slovenskej republiky akými sú znižovanie produkcie CO2 a zvyšovanie bezpečnosti podľa tzv. BIELEJ KNIHY.

 

Znížená bezpečnosť

Neviem o tom, že by bol vykonaný bezpečnostný audit predmetnej časti diaľnice či bezpečnostné prvky spĺňajú požadované parametre pre rýchlosť 130 km/h. Predpokladám, že keby bol, tak táto zmena by neprešla.

Prečo by stotridsiatka z pohľadu bezpečnosti prejsť nemala? Napríklad pre nedostatočné vzdialenosti medzi križovatkami. Pre úseky bez krajnice. Pre chýbajúce záchytné zariadenie (zvodidlo) s úrovňou zachytenia H3 na Prístavnom moste. Alebo pre križujúcu silne zaťaženú cestu.

Pozitívum zmeny

Jednoznačným prínosom je líniové riadenie, ktoré bude dynamicky a takmer okamžite meniť maximálnu povolená rýchlosť. Pri  vysokej intenzite dopravy bude zabezpečovať čo najväčšiu plynulosť dopravného prúdu tak, že rýchlosť bude ZNIŽOVAŤ. Nápad zvyšovať maximálnu povolenú rýchlosť nie je podložený relevantnými dátami ani žiadnym odborným rozhodnutím. 

Prečo vlastne?

Stále neviem, prečo vlastne úradníci z NDS a MDV venujú čas a energiu nezmyslom. Nerozumiem. Pritom nám kúsok od Bratislavy vybuchuje problém celoštátneho významu. Vyzerá to tak, že pre ich neschopnosť sa ďalších minimálne päť rokov nedočkáme najdôležitejšej križovatky na Slovensku, ktorá má prepojiť dialnice D1 a D4. Zato budeme mať európsky unikát - najdrahší obchvat bez využitia. O tom však nabudúce.


Skryť Zatvoriť reklamu