Šport môžem vo všetkých jeho prevedeniach a vo všetkých jeho podobách, aj literatúru a dobrú hudbu. Rád diskutujem pri dobrom pive o komplexnosti histórie, o zakrivení priestoru a o tom, že jazyky a dialekty tvoria spojité zobrazenie definované na povrchu geoidu. Zoznam autorových rubrík: Šport, Črevo slepô zapálenô, Cestovanie, Kultúra, Mýty bez legendy, I taká je politika, Sever proti Juhu, Zleužitá štatistika
Snáď už nikto nepochybuje, že nová mocná dynastia Bödörovcov a aj niektorí ďalší oligarchovia sú produktom vlády Smerodajnej mafie. Tá však úspešných podnikateľov nevyrába omylom. Ide o plánovaný, dlhodobý a systematický proces.
Na 10 dní nám mediálny priestor zaprasila kauza týpka, ktorý síce už nejaký ten mesiac húževnato kádruje politikov na nových a starých, seba pasuje za budúceho premiéra, no nič iné zatiaľ vo verejnej službe spraviť nestihol.
V marci 2018 sa prebralo Slovensko z letargie. Precitli sme, ale do éry Draka. Razom sme ho vyzvali na súboj, v ktorom ťaháme zatiaľ za kratší koniec. S každou odťatou hlavou sa z temnoty vynára ďalšia. Kde to vlastne žijeme?
Náš najdlhšie vládnuci premiér sa náhodou prisťahuje do bytu oficiálne patriaceho najväčšiemu podvodníkovi s DPH. S podvodníkom sa náhodou dobre pozná aj dlhoročný minister vnútra a dokonca s ním až podozrivo výhodne obchoduje.
Vďaka bezbrehej štedrosti SÚDr. R. Fica a ZMDr. A. Ďurkovského prišiel hokejový klub Slovan zadarmo k novej hale. A veruže neprišiel skrátka. Za túto psychickú ujmu mu bývalý primátor z obecnej kasy ešte aj nemalé odškodné vyplatil.
Kto ešte nebol priotrávený z dlhodobej nadmiernej konzumácie Trnkovice, toho uplynulý prekombinovaný a prekódovaný týždeň musel bezpochyby definitívne doraziť. Skutočným dôvodom otravy však okrem intenzity vstrebávania danej témy je najmä fakt, že sa tu riešia výlučne okrajové otázky. Tie, ktoré položili na stôl politici sami sebe a už od samotného začiatku neboli principiálne zaujímavé pre nikoho. S výnimkou novinárov, vďačných za čokoľvek, čo aspoň opticky zaplní ich rubriku. Tým skôr, ak sa tomu dajú priradiť palcové titulky. Skúsme sa teda nakrátko vrátiť ku koreňu.
Cudzincov u nás napočkanie ošmekne každý druhý taxikár či čašník. Píšu o tom už i v zahraničných turistických sprievodcoch a tak sú na to väčšinou pripravení. Žiadna veľká hanba nám teda z týchto príležitostí nekvapne. Nakoniec aj my sami to považujeme za akýsi miestny folklór, ktorý jednoducho ku koloritu našej rázovitej krajiny nevyhnutne patrí. No opakované prípady okradnutých hokejistov, to už je naozaj horká káva. Dokonca aj pre našincov, čo sú v tomto smere na onakvejších kauzách odkojení. A to sa ešte povráva o komplicoch priamo medzi zamestnancami hotela. Medzinárodná blamáž, pohoršení sme všetci! Nuž ale čo iné sme mohli čakať?
streda 18. 6. 2008 | Martin Potočný (Autor je členom petičného výboru Spojme sa pre hokej)Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)© 2008 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. Plánovanie výstavby haly na hokejový šampionát je zbierkou nesprávnych rozhodnutí.
Richard Sulík zosmiešnil v poslednej diskusnej relácii Na telo svojho oponenta Ing. Petra Kažimíra, t.č. vo funkcii podpredsedu Strany. Možno si poviete - nemôže byť nič jednoduchšie. Stačí vedľa pána inžiniera posadiť priemerne slušného, priemerne vzdelaného, priemerne vychovaného a priemerne inteligentného rečníka a potom ho už len nechať, aby v tomto ostrom kontraste naplno prejavil všetok svoj talent. Napokon, veď sme toho svedkami každý druhý týždeň v niektorej z televíznych diskusii, kam býva táto vychádzajúca hviezda slovenského politického neba neúnavne nominovaná centrálou Strany. Sulíkovi sa však predsa len podaril výsledok rádovo lepší ako všetkým jeho predchodcom. Z tejto poslednej diskusie musel totiž už každý šípiť, že pán Ing. Kažimír, podpredseda Strany, je buď negramotný ťulpas alebo cynický a arogantný demagóg, ľudovo aj hajzel zvaný. Sulík k tomu nepotreboval nič viac a nič menej než precízne interpretovať evidentne nezmyselný graf, načmáraný marketingovým oddelením Strany. Je Sulík hrdina? Ťažko povedať. Ak mala táto kauza niečo ukázať, tak je to amatérstvo slovenskej politiky v celej svojej čistote. A to vrátane pravice a novinárov. To predovšetkým.
Keď som dnes opäť počul pána predsedu najsilnejšej politickej strany (ktorá takým jednoznačným a dominantným spôsobom vyhrala voľby) ako v priamom prenose mlel už stokrát premletú múku pre chudobných, nemohol som sa viac zdržať tohoto komentára.
MZV SR do tejto chvíle nevyjadrilo otvorenú podporu Líbyjčanom, ani Bahrajnčanom a ďalším občanom dožadujúcim sa slobody a demokratizácie svojich štátov. V Líbyi Kaddáfiho vojaci zabíjali demonštrantov a potom odstrelili ľudí na ich pohrebe... Nie je to ešte tak dávno, čo sme demonštrovali aj my. Aj tu sa to mohlo stať.
Dnes vráti "nespochybniteľný víťaz" volieb svoje premiérske poverenie späť do rúk prezidenta. Padla. De facto tým prizná nielen porážku, ale aj fakt, že nie všetko na Slovensku je na predaj.
Genéza jednej, dalo by sa povedať potratovej, spravodajskej hry, ktorej primárnym cieľom nebolo ovplyvniť aktuálne skladanie vlády. Tvorcovia ňou predovšetkým chceli vygradovať napätie vo vnútri KDH a jeho voličskej základne.
Triúdvirát Fico, Slota, Mečiar bol vôľou ľudu vyhnaný. Radostná to novina! Ľud si totiž zvolil zástupcov, korí dopredu jasne deklarovali, že s nimi nebudú mať nič spoločné. To dokáže pochopiť každý súdny človek. Že náš pán prezident k takým evidentne nepatrí, sme všetci dávno vedeli! Trúd Fico to celé síce chápe, ale potrebuje naťahovať čas. Čas pre jeho ministrov, aby upratali posledné verejné dobroty či vlastné spriaznené duše tam, kam treba. Aj do sudcovského talára treba ešte navliecť nejednoho strašiaka v poli. To sa ale dalo čakať!
Spontánny projekt predvolebnej antikampane populárneho karikaturistu známeho zo stránok SME je už od svojho zrodu občianskou iniciatívou. "Dary od ľudí kandidujúcich za politické strany nepríjmam / vraciam", vytesané bolo do základného kameňa otcom projektu Shootym. Veľmi múdro. Porušenie tohoto zákona by výrazne ohrozilo dobré meno celej akcie a skreslilo jeho výpovednú hodnotu. Peniaze vyzbierané od tisícok sympatizantov a hodiny práce vyše desiatky dobrovoľníkov by vyšli navnivoč. Ktovie, či si to uvedomil Miroslav Beblavý, kandidát vo voľbách do NR SR, pri písaní svojho predvolebného blogu. Porovnávajúceho Shootyho zbierku s tou, čo vyhlásil Fico na sochu Svätopluka.
Neuplynulo ani desať dní od doby, čo Slovenskom lomcoval vír diskusii na tému pomoci jednej krajine eurozóny. Išlo najmä o to, či má solidárne cítiaci súdruh predseda vlády právomoc sám rozhodnúť a sľúbiť (ne)návratnú finančnú pôžičku tak či onak časom skrachujúvšiemu Grécku. Uplynulo už presne desať dní, odkedy začal susedným Poľskom lomcovať vír najväčšej povodne za posledných 160 rokov. Desať dní, počas ktorých nenapadlo ani súdruha predsedu ani nikoho z jeho vládnej zbornej podať topiacemu sa susedovi čo i len slamku.
Čítajúc blogy Mareka Strapka a Mareka Hirka opisujúce mítingy strany Smer by som asi neveril, že pospolitý ľud sa takto nechá opiť tým najlacnejším rožkom. Neveril by som, keby som to nezažil na vlastnej koži.
Vedomie, že do Číny zavítal na oficiálnu návštevu konečne už aj Štefan Harabin ma napĺňa pokojom a pocitom zadosťučinenia. A to si ani nepotrebujem pamätať funkciu, ktorú zrovna teraz v našom spravodlivom systéme justície zastáva. Nejde teraz o funkciu ide tu o jeho pevný charakter.
Stará legenda hovorí, že keď sa onehdy dostavalo umelé koryto Dunaja medzi stupňami Dunakility a Gabčíkovo, bola vybudovaná hrádza nakoniec o 60 centimetrov nižšia, ako bolo naplánované v projekte. Reč je o dvadsaťkilometrovej hrádzi pozdĺž oboch brehov umelého koryta. Na posledných jej 60 centimetrov jednoducho nezvýšilo stavebného materiálu. Nie že by ho nezadovážili dostatok, no zvyšná časť skončila inde, údajne na všakovakých súkromných či družstevných stavbách po celom Žitnom ostrove. Niet divu. "Kto nekradne, okráda rodinu!" velila vtedy nepísaná ústava našej šťastnej socialistickej spoločnosti. A najľahšie sa predsa kradlo zo štátneho, rozumej nikomu patriaceho. Čudné je len to, že inak precízni páni inžinieri zabudli tento celospoločenský fenomén do projektu zakomponovať. Dnes by sa to už nemohlo stať. Ak by sa vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros stavalo dnes, všetky hrádze na slovenskom území by boli naprojektované o meter vyššie.
Voličské preferencie sa časom menia. Reagujú na vážnejšie slová a skutky politikov, ich popularitu, predvolebné sľuby, šnúry mítingov či medializované škandály. Ale ako si máme vysvetliť, že dve agentúry zverejnia diametrálne odlišné výsledky krátko po sebe? Zmenila sa verejná mienka tak výrazne za krátky čas, alebo sú agentúry vo svojich prieskumoch ozrutne nepresné? Dá sa im vôbec veriť? Dá sa vôbec veriť štatistike?
