Pierka vášne
Neobaľuj lásku do klbka spomienkových uzlíkov...
Keď zblúdilá duša nastaví zrkadlo druhej duši.
ON uverí, že jej srdce skutočne silno búši.
Vtedy vráti sa stratený éter, ktorý ONA tak miluje.
Rozpletie starý sveter, diery v hrudi zašije.
Lež šanca je obalená brnením strachu
A ONA zaspáva v oblačnom machu.
Primálo krvi zohrialo jazyk pravdy,
Labuť stráca krídla, nechávajú jazvy.
No, pravé city nezabije jed z vínnej mušky.
Láska i v zlom vyprázdňuje náboje z nabitej pušky.
Stačí trochu roztopiť sneh v nepoddajných vlasoch.
Pevne zovrieť pierka A zachrániť nás oboch...