ps: (v)rán
Na havraních krídlach
nuž dávno odletelo posledné zrnko soli
už nevládzem väzniť dušu v pripitom mori
otázok bez slov
slová bez ozvien
na rukách kov
oči bez okien...
Štrkové kamienky v mojom perí
nevládzem vzlietnuť
nik neverí
Mi
že
uletí
(M)......
A rozfúkalo dušný jemný prach do strán,
odvialo ma sedem vrán.