Po dvesto kilometroch od Nairobi za Mount Kenya sa krajina odrazu zmenila. Bohatú zeleň vystriedala neúrodná planina s kopcami v pozadí. Nová asfaltová cesta pôsobí kontrastne s chatrčami a stádami kráv, tiav i kôz , ktoré míňame. Popri nej si vykračujú skupinky samburských žien v tradičnom oblečení. Nakoniec križujeme rieku Ewaso Nyiro, tá domácim slúži namiesto kúpeľne. Dokonalé nahé čierne telá mužov a detí sú ako sochy z bronzu, ktoré ožili v žiari spaľujúceho slnka.
Samburské ženy
Súčasné obydlia Samburčanov
Osviežujúci kúpeľ
Samburu National Park, víta nás nápis na bráne, ktorá maľbou imituje kožu žirafy mriežkovanej, tá žije len v tejto oblasti. Je tu viac zvierat, ktoré v iných kenských parkoch nenájdete. Nádherná zebra s magickými prúžkami, pštros somálsky, antilopa - gerenuk, ktorú náš priateľ nazval Naomi Campbell. Ale tiež antilopa kudu a perličky, ktoré sa hrdia kráľovskou modrou farbou. Suché podnebie vyhovuje aj najmenšej antilopke dig-dig, tú zahliadnete za každým kríčkom.
Vstupná brána do Samburského národného parku
Zebra Grévyho - meno dostala na počesť francúzskeho prezidenta Julesa Grévyho, ktorý ju v roku 1882 dostal darom od vlády Abyssinie (Etiópska ríša)
Samica pštrosa somálskeho
Žirafa mriežkovaná
Dig-dig, najmenšia antilopa
Perlička supia
Antilopa - gerenuk, samburská Naomi Campbell
Hovorí sa, že v tomto parku je pomenej zveri ako inde, a naviac je tu dosť kríkov, do ktorých sa môže ukryť. No ja som ten dojem nemala. Takmer hneď za vstupom sme vbehli medzi stádo slonov, ktoré križovalo prašnú cestu smerom k rieke, uhasiť smäd v dennej páľave. Tak to nie je celkom bezpečná situácia vyľakať toto majestátne zviera a zastaviť tesne po jeho boku. Výstražným kývaním ušami nám dával vodca jasne na zreteľ, že tam nepatríme. Radšej sme poslúchli a vzdali sme sa aj fotografií, ktoré by to mohli zdokumentovať.
Na druhý deň sme si vychutnali ich prítomnosť zblízka. Pokojne sa pásli neďaleko rieky.
Detail
Matka slonica s malým sloníčaťom
Ubytovali sme sa klasicky, v stanovom tábore. Lenže pojem stan tu stráca ten správny význam. Je to pán stan. Veľký stan sa rozostaví na drevenej plošine vo výške asi jedného metra, k zadnej časti sa pripojí kúpeľňa a všetko, čo k nej patrí. Nakoniec sa to celé prekryje tradičnou strechou z palmových listov. Vo vnútri nájdeme komfort, so širokou posteľou a moskytiérou. Pobytom v stane sa nestráca priamy kontakt s prírodou. Zvuky vtákov a zveri zintenzívnejú v nočných hodinách, a tak máme dojem, že sme v centre diania. Levice, leopardy sa potichúčku prechádzajú okolo, len občas zavrčia. Dovnútra si nedovolia, to len opice sú drzé ako ploštice. Len čo na moment zabudneme zazipsovať, už sa nám hrabú v kufri.
Stan v netradičnom šate
Začína sa stavať (White-headed Buffalo Weawer)
Jedli sme na veľkej drevenej terase pri rieke a na opačnom brehu sme sledovali život domorodých Samburčanov. Prichádzali napojiť stáda kráv, kôz, tiav, ale aj somárikov naložených ťažkým nákladom. Ženy naberali vodu do žltých bandasiek, prali šaty, iní si robili očistu tela. Rieka pre nich znamená život v tomto inak vyprahnutom kraji.
Samburský pastier kôz
Štíhle nohy a bohatá ozdoba okolo krku sú pre nich typické
Niet čudo, že tu dochádza k častým nepokojom medzi kmeňom Samburu a Turkana - ich severnejšími bratrancami. Rodiny extrémne závisia na stádach dobytka a tie treba napásť a napojiť, lenže v zemi, kde je pôda suchom popraskaná, sú zelené pastvy a voda vzácnosťou. A o toto treba neraz bojovať, bojovať o prežitie. Ich strava nie je pestrá, mlieko je hlavnou súčasťou a občas ho oživia krvou z kráv. Mäso jedia len pri významných príležitostiach. Zelenina je nahradená rôznymi listami, korienkami a hľuzami.
Oblečenie majú jednoduché, ale v pestrých farbách. Inak sa obliekajú muži, inak ženy a inak deti. Tak isto podľa odevu a maľovania sa dá zistiť, či je žena slobodná alebo mladý muž už po obriezke. Všetci majú záľubu v bohatých náhrdelníkoch z drobných farebných korálkov, ktoré zhotovujú ženy, ale radi sa nimi ozdobujú aj muži. Oblečenie plní aj praktickú funkciu. Mladí muži - bojovníci, ktorí sú najviac vystavení stretu s divými zvermi, nosia na páse zavesenú dýku, v ruke dlhý oštep a kus látky prehodený cez plece. Toto všetko sa dá účinne použiť na obranu alebo v boji so zvieraťom. Deťom od malička jednoduchými spôsobmi vysvetľujú, ako prežiť v prírode. Aj tí najmenší drobci vedia, že sa nesmú dotýkať čerstvého slonieho trusu a z miesta rýchlo zmiznúť. Má to logiku, pretože slony chodia v stádach a za odídeným slonom príde ďalší.
Samburský muž
Prostredné dva zuby v spodnej čeľusti si chlapci vybijú sami po obriezke. Je to znak mužnosti, ale vraj to poslúži aj na príjem tradičnej medicíny v prípade, že sa im zasekne sánka.
Podrážka na sandáloch je zo starých pneumatík. Je trvácna.
Tradične boli kočovníkmi, dnes ich vláda núti usadiť sa. To im komplikuje prežitie, pretože dobytok sa musí v týchto častiach zeme presúvať za čerstvou pastvou, tak ako prirodzene migrujú divé zvieratá a vtáky.
Zvyky, tradičný spôsob života, dodržiavajú samburskí Masajovia oveľa striktnejšie ako ich sesterský kmeň Masajov na juhu. Preto je obdivuhodné, priam šokujúce, ako bola schopná biela žena prežiť niekoľko rokov po ich boku. Zrejme ju ovplyvňovala slepá láska k vysokému, šľachovitému Samburčanovi. Príbeh, ktorý vyrozprávala, na nás pôsobí ohromujúco. Avšak keď som na vlastné oči videla, ako tu ľudia žijú, s čím všetkým musia zápasiť pre každodenné prežitie, až vtedy som dokonale pochopila hĺbku tohto neobyčajného príbehu.
Lúčime sa s miestom, ktoré na mňa zapôsobilo nevšedne magicky. Horúce slnko počas dňa nabije ovzdušie podmaňujúcim nábojom, ktorý v noci pôsobí upokojujúco, a tak zaspávam ako dieťa v teplom matkinom náručí, priamo v lone prírody.
Hornbill, po našom zobákorožec
Africký škorec má nádherné sfarbenie
Pokiaľ rieka nevyschne, je okolo nej dostatok zelene
Odchádzame s tým, že sa ešte určite vrátime. Náš terénny voz vytvára kúdol prachu za sebou, posledné pohľady na krajinu, ktorá nepozná krutý zásah ľudskej ruky. Náhle za zákrutou zbadáme viac džípov akoby spletených v jednom chumáči. Je nám jasné, že sa tam niečo deje. Bez váhania si to k nim nasmerujeme. Zočíme mladú levicu, ktorá nám predvádza svoje atletické telo. Sledujeme ju. Opodiaľ na lúke vidíme stádo mladých samcov antilopy kalužiaka. Sú rozrušení, mladícke hormóny ich provokujú k bitkám, z ktorých skúsenosti neskôr využijú v boji o samice. Levicu si nevšímajú, pasovačky ich naplno zamestnávajú. Avšak lovkyňa svojim jemným inštinktom vycítila príležitosť. Spomalila a potichúčky našľapuje. Potom sa prikrčí a plazivými pohybmi sa približuje ku koristi. Už-už ju vidíme vystreliť dopredu, nakoniec zaváha a odtiahne sa pod krík do tieňa. Horúčava urobila svoje, uberá jej zo síl. Zrejme to nechá na večer, zatiaľ bude oddychovať a naberať energiu.
V strehu...
Lákavá korisť
Pripravená k útoku...
Odpočinok
Kto by chcel viac vniknúť do života belošky po boku masajského bojovníka a dozvedieť sa ako žijú Samburčania, tak: „Príbeh bielej Masajky" od Corinny Hofmannovej.
