Magdaléna Matejková
Ráno vo vlaku
Stanica je plná mladých ľudí, ktorí sa náhlia oboma smermi, tí, čo pricestovali do hlavného mesta a tí, čo odchádzajú.
Vyzradia ma moje príspevky na blogu. Zoznam autorových rubrík: Krátky príbeh z Afriky, Afrika, Osobné, Krátky príbeh, Skutočný príbeh, Ázia, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Magdaléna Matejková
Cestou do Prahy
Do vlaku nastúpila asi devätnásťročná dievčina, skôr vbehla, bolo vidieť, že ledva stihla spoj.
Magdaléna Matejková
Mala som šťastie, moja sestra ho nemala...
Ležím v nemocnici, som tretí deň po operácií hlavy, našťastie nezhubného nádoru, ktorý mi zatemňoval mozog. Ale nie všetci majú toľké šťastie. Moja mladšia sestra toto šťastie nemala.
Magdaléna Matejková
Uganda
Len čo prekročíte rwandsko-ugandské hranice, zistíte, že ste opäť v pravej Afrike. Trošku neporiadok, ľudia už tak nepracujú, ale viac sa smejú, no aj viac špekulujú.
Magdaléna Matejková
Rwanda – nevšedná africká krajina
Rwanda je najzvláštnejšou africkou krajinou, akú som mala možnosť vidieť. Oproti iným krajinám je tu čisto, nepoužívajú sa igelitové tašky ani vrecká, a preto nevidieť farebné igelity, rozfúkane kade-tade.
Magdaléna Matejková
Autom z Kene cez Ugandu do Rwandy
Šikovní zjednávači nás na kensko-ugandských hraniciach za malý poplatok dostali pomerne rýchlo cez dlhú kolónu kamiónov a nepochopiteľnú trmu-vrmu. Sme v Ugande, cesta je dobre udržiavaná, takmer bez áut.
Magdaléna Matejková
V nemom úžase som stála medzi gorilami
Po dvojdňovej ceste z Kene cez Ugandu sme sa na večer dostali na križovatku hraníc medzi Rwandou, Ugandou a Kongom (Demokratická republika Kongo). Napriek tomu, že sa už pomaly stmievalo, vládol tu čulý africký ruch.
Magdaléna Matejková
Parlament paviánov na hore Suswa
Prvý výlet s Petrom sme sa v daždi neúspešne štverali na Sloniu horu, zabárali nohami do blata a občas po zadku zošmykli do neznáma. Navyše skupina sa dezorganizáciou rozdelila na dve, jedna zablúdila, druhá nevládala dôjsť do cieľa, pretože sme mali v skupine desaťročného chlapca, ktorý sa ledva vliekol, a hendikepovanú ženu. Prerážala som hustý porast so sklonenou hlavou, jednak aby mi niečo nepichlo do očí a tiež, aby som videla kam šliapem, lebo každý krok mohol skončiť vytknutým členkom. Na to, že ozbrojený sprievodca, čo nás mal chrániť pred byvolmi, ktorí tu žijú v hojnom množstve, bol v nedohľadne, pretože ratoval čaptajúcu pani, som sa snažila radšej nemyslieť.
Magdaléna Matejková
Život na jazere Baringo
Kenské jazero Baringo leží v lone Východoafrickej priekopovej prepadliny (Great Rift Valley), ktorá sa ťahá od Sýrie až po Mozambik a meria približne 5000 kilometrov. Odborné články hovoria, že jej šírka sa pohybuje v rozsahu 30 až 100 kilometrov. Avšak keď sa veziete člnom po Baringu, jasne vidíte, že tu je šírka prepadliny značne užšia.
Magdaléna Matejková
Poznáte príbeh levice Elzy a jej ochrancov Georga a Joy?
Pravdivý príbeh o levici Elze, ktorý bol natočený podľa románu Joy Adamsonovej Volanie divočiny si pamätá skôr staršia generácia. Určite aj dnes by to bol film s jedinečnou tématikou. Pamätám si ho ako čierno-biely, v čase jeho premiéry sme v Československu ešte nechyrovali o farebnej televízii. No napriek tomu, že nefarebnosť ubrala na krásnych scenériách prírody, zanechal v divákoch nezabudnuteľné zážitky.
Magdaléna Matejková
Mount Everest
Zo Shegaru do výšok! Po neodmysliteľnej a veľmi dôkladnej vnútroštátnej pasovej kontrole nás povytriasalo na prašných serpentínach pri stúpaní na horské sedlo Pang La (5200 m.n.m). Znenazdajky sa pred nami objavila úžasná panoráma Himalájí s Mount Everestom, Lhotse a Nuptse. Vľavo sa týčila Makalu a vpravo masív Cho Oyu, kde pred niekoľkými rokmi zahynul aj slovenský horolezec. Fúkal silný studený vietor, ktorý sa tu v neskoré popoludnie vždy udomácni. Pár záberov a opäť serpentínami dole v ústrety najvyššej z osemtisícoviek!
Magdaléna Matejková
Pustatinou ku kláštorným krásam Tibetu
Za Lhasou sa nám krajina otvára do pustého hornatého kraja, ktorý medzi kopcami ukrýva modré jazerá, riečky aj skromné obydlia Tibeťanov, no hlavne biedu v tvárach ľudí, ktorých poskromne stretávame.
Magdaléna Matejková
Tibet – spirituálne centrum budhizmu
Starosti s našou cestou do Tibetu sa začali oveľa skôr ako cesta samotná. Čínska vláda robí problémy s vydávaním cestovných povolení do Tibetu pre určité skupiny zamestnaní, a tak na prvý pokus zamietla povolenia aj nám. Nevzdávali sme sa, na druhý pokus sme trošku zaklamali a nakoniec to vyšlo! Síce na poslednú chvíľu, ale risk stál za to. A tak naša malá skupina pokračuje v spoznávaní himalájskej krajiny, tentoraz z inej strany.
Magdaléna Matejková
Nepál
"Namaste!", čo znamená v nepálčine "Dobrý deň!", ale aj "Dovidenia!", takto na nás pokrikovali už na letisku a všade na ulici. Nepálčania nám boli od začiatku sympatickí. Sú milí, veselí a myslím, aj celkom inteligentní.
Magdaléna Matejková
Kapské Mesto
Južná Afrika nie je Afrika. No, ale to by bolo asi silné tvrdenie, na to, že som navštívila len Kapské Mesto a jeho okolie. Bol to taký môj malý sen vidieť Kapské Mesto, odkedy som ako dieťa čítala o fešákovi profesorovi Christianovi Barnardovi, ktorý tu na cípe veľkej Afriky uskutočnil prvú transplantáciu srdca v decembri 1967. Napriek tomu, že som už predtým čo-to počula a čítala o meste na pobreží Atlantického oceánu, bolo všetko čo sa udialo v nasledujúcich piatich dňoch nadmieru prekvapujúce.
reklama
Magdaléna Matejková
Naše prvé africké Vianoce
Koncom novembra 1989 sa stala Nigéria našim novým domovom. Bolo to úžasné, zo zimy sme sa presunuli rovno do nekončiaceho leta. More, teplo, tropická záhrada a usmievaví černoškovia. Deti zatiaľ nemali novú školu, takže bonus navyše, prázdniny v čase, keď sa ich vrstovníci trápili úlohami, písomkami a skorým ranným vstávaním.
Magdaléna Matejková
Do úmoru pracovali a keď si chceli odpočinúť, napádali ich levy...
Africká železnica, ktorú preslávila literárna i filmová tvorba, v dnešných dňoch čerpá hlavne zo svojej zašlej slávy. No predsa, aj dnes sa môžeme po nej previezť z prístavného mesta Mombasa do Nairobi a pokračovať ďalej do mesta Kisumu k Viktóriinmu jazeru. Vlak kvôli rôznym technickým problémom premáva iba dvakrát do týždňa a trasa päťsto kilometrov z Mombasy do Nairobi trvá pätnásť hodín, niekedy aj viac. Z toho vyplýva, že cestovať po nej je vlastne luxusom. Kto si dnes môže dovoliť venovať toľko času na takú relatívne krátku vzdialenosť? Lenže toto nie je hocijaká železničná trasa. Vlak má prirodzene prvú triedu, kde sa dá pohodlne vyspať a na dôvažok (a to nielen z prvej triedy) môžete pozorovať krásnu africkú prírodu so žirafami, zebrami, či antilopami popri trati. Ak sa zvieratá rozhodnú pásť priamo na trati, vlak zastaví a určený zamestnanec uteká palicou rozohnať stádo, potom sa pokračuje ďalej.
Magdaléna Matejková
Ach, tie deti...
V minulosti za socializmu sme neboli naučení žiadať zľavu na tovare či poskytnutej službe. Dnes takáto možnosť existuje a chyba každého, kto ju nevyužije. V krajinách tretieho sveta je to bežná vec, dokonca to obchodníci očakávajú, patrí to ku koloritu predaja. Aj my sme sa už naučili, že keď ideme do Turecka, Egypta, Thajska či Afriky, treba sa jednať.
Magdaléna Matejková
Až na najsevernejší cíp Bornea (4. časť)
Zostávali nám tri dni do konca nášho pobytu, už sme nemali žiaden fixný program, a tak sme nedeľu strávili potulovaním sa po meste, po miestnych trhoch a nakupovaním suvenírov. Nasledujúci deň sme si prenajali auto a rozhodli sme sa preskúmať oblasť na sever od Kota Kinabalu.
Magdaléna Matejková
Borneo - morskí Cigáni (3. časť)
Miestnym autobusom sme sa prepravili do Semporny. Malé rybárske mestečko, ktoré okrem rybolovu sa živí aj ako lacnejšia základňa pre potápačov. V okolí je veľké množstvo malých korálových ostrovov, na ktoré sa denno-denne zo Semporny prepraví veľa turistov, ktorí chcú ušetriť na nehorázne drahom ubytovaní na ostrovčekoch. To bol aj náš plán a hneď prvý deň sme išli na jednodenný výlet na ostrov Sibuan.
