Ťažný somárik (klikni na obrázok)
Dá sa aj toto spapať?
Na ceste z mestečka Lamu do dedinky Shela
Ťažký život (klikni na obrázok)
Lamu je hlavné mesto ostrova Lamu a tak isto sa volá aj provincia niekoľkých ostrovov neďaleko Somálskych hraníc. Ostrovy obmývajú teplé vody Indického oceánu, ktoré sú bohaté na ryby a iné morské živočíchy. A to je len jeden z momentov, ktorý láka dobrodruhov. Nie je to miesto pre turistov bažiacich po pohodlí, ale pre tých, čo chcú zažiť niečo ozajstné, niečo, čo tu ešte zostalo z dávnej minulosti, nie príliš poznačené dnešnou dobou. Vstup do mesta je krokom späť do stredoveku.
Stredovek (klikni na obrázok)
Stratená v uličkách (klikni na obrázok)
Žiadne autá, úzke uličky, ktorými sa pretláčate so somárikmi a ich nákladom. Ľudia poväčšine odetí v afro-islamskom oblečení, takže u mužov sutanu niekedy nahradí dlhá prepásaná handra a ženy zasa rady oživia čiernu pestrejšími farbami. Domáci sa snažia uhostiť smädných a hladných turistov v malých reštauráciách, ktoré však nespĺňajú predstavy Európanov. Taká je tu len jedna, majiteľom je Nemec a na čiernych zamestnancov dohliada jeho syn mulat. Tam sme zakotvili. Terasa susedí s prístavnou ulicou, po ktorej sa preháňajú domáci, či už pešo alebo na nerozlučnom somárikovi. Občas sa niekto pristaví a popri čakaní na jedlo sa porozprávame. Väčšinou sa rozhovor točí okolo ponúk na plavbu domorodým člnom alebo jazdu na domácom zvierati, prípadne sprevádzanie po mestečku - turistickým sprievodcom je tu každý.
V uliciach mestečka Lamu (klikni na obrázok)
Kaderníčka (klikni na obrázok)
Školská prestávka (klikni na obrázok)
Nakoniec nás jeden uhovoril, vchádzame na starobylé námestie, dnes je plné ľudí, je pred voľbami, všetci sú plní nadšenia pred očakávanou zmenou. Obchodníci sa zasa snažia vo chvíli plnej vzrušenia lepšie si privyrobiť. Tu jeden ponúka čerstvú šťavu z cukrovej trstiny, ktorú vytláča priamo pred očami zákazníkov na primitívnom stroji. Iný varí kukuricu vo veľkom kotli alebo ju ugriluje. Deti sa naháňajú, vrieskajú, len múdri starci sedia pod košatým stromom a dumajú.
Debaty mužov (klikni na obrázok)
Takto sa lisuje šťava z cukrovej trstiny
Aj ženy sú aktívne pred voľbami. Niektoré na túto príležitosť vyfasovali šatky s menom kandidáta.
(klikni na obrázok)
Vchádzame do miestneho trhoviska. Najskôr je to dlhá miestnosť s ponukou mäsa a hlavne rýb. Mäsiar delí veľkého tuniaka na menšie porcie a medzi tým všetkým sa po pultoch prechádzajú miestne vychudnuté mačky. Občas sa aj im niečo ujde. Vonku ponuka mäsa nekončí, môžete kúpiť živú sliepku alebo kohúta. Ešte prejdeme cez trh s ovocím a zeleninou a už sme v tieni úzkych uličiek. Chlapec nás za každým upozorní na starobylé brány do domov, ale inak toho moc neovláda, pýtame sa na zaujímavosti, o ktorých sme sa dočítali pred cestou. Tak nás s našou pomocou dovedie do nemocnice pre somárikov. Tú dostali ako darček od Angličanov a dodnes je z tohto zdroja dotovaná. Aspoň niečo pre tieto úbohé zvieratká.
Mäsiar (klikni na obrázok)
Živú sliepku alebo radšej kohúta? (klikni na obrázok)
Krásavica s mobilom (klikni na obrázok)
Brána do domu (klikni na obrázok)
Sme v kraji moslimov a k tomu nerozlučne patrí mešita, táto je z 19. storočia, jej belosť sa skvostne vyníma na púštnom piesku a belasej oblohe v pozadí. Na poludnie je zavretá, ale skoro ráno a pred zotmením sa bude široko-ďaleko ozývať hlas muezína z jej vysokej veže.
Mešita
Neskôr popoludní sa plavíme arabskou plachetnicou do dedinky Shela. Medzi obydliami pôvodných obyvateľov vyrástli nové stavby v typickej architektúre ostrova. Sú to vlastne nadstavené objekty, ukončené strieškami z palmových listov. Tu nájdu svoje pohodlie tí, čo si prišli užiť pár dní pokoja a nadýchať sa nezvyčajnej atmosféry. Prechádzame úzkymi uličkami pomedzi domy, zdravíme sa s domácimi a vyhýbame somárikom.
Ubytovacie zariadenia ladia s prostredím
Ešte kúsok a sme pri mori
Zapáčilo sa tu aj monackej princeznej Karolíne - jej vila
Keď sa vymaníme z objatia uličiek, pred nami sa odhalí iný svet, šíre more, na ktorom sa pohojdávajú drevené plachetnice. Rybári sa vracajú z rybolovu, niektorí spokojní, iní dúfajú, že sa šťastie na nich usmeje zajtra. Neváhajú ponúknuť svoje služby aj turistom, lebo tam je zárobok istý.
Tradičná plachetnica
Návrat z rybolovu (klikni na obrázok)
Ešte poskladať siete
Okrem pohody, ktorú more a ostrovný život ponúka, visí vo vzduchu isté napätie. Sme len sto kilometrov od somálskych hraníc a jeho pobrežných vôd. Nie tak ďaleko na dosah somálskych pirátov. Našťastie náš ostrov je husto obývaný a tu si nedovolia, avšak ísť loďkou na vzdialenejšie ostrovy sa neodvážime. Výstrahou stále zostáva príbeh spred vyše roka, keď sa manželský pár vybral na panenský ostrov Kiwayu. Privítala ich krásna príroda, ticho, pokoj. Ten však preťala nečakaná návšteva uprostred noci. Strážcu domu zabijaci prinútili, aby im ukázal izbu dvojice Angličanov. Ten pod hrozbou zabitia ich k nej doviedol. A tu sa začala ozajstná dráma tej noci. Muža krutým spôsobom zabili a ženu odvliekli do Somálska. Do krajiny, kde neplatia žiadne zákony, len sila krutovlády. Neskôr sa ju podarilo rodine za vysoké výkupné dostať domov. O pár mesiacov neskôr, podobný incident v centre Lamu. Bohužiaľ, aj toto je súčasťou života v tejto časti sveta.
Ticho nad ostrovmi
Domáci sú veľmi milí a turisti sú pre nich veľkým prínosom, preto nikto nechce, aby sa niečo podobné zopakovalo. Prihovára sa nám usmievavý starec v typickej dlhej bielej sutane s vyšívanou čiapočkou na hlave. Ponúka rybačku na drevenej plachetnici, spojenú s výletom do okolia. Veríme mu, vyzerá vierohodne. A dobre sme urobili, skoro ráno vyrážame s jeho troma synmi na šíre more. Rybačka je úspešná. Úlovok, tri druhy rýb primeranej veľkosti. Pre istotu priniesli aj kus tuniaka z včerajšieho lovu, o to bude hostina bohatšia. Zakotvili sme na bielej pláži pustého ostrova. Kým sme sa kúpali v priezračných vlnkách mora, títo šikovní chlapci nám pripravili ozajstnú hostinu. Hlavu z najväčšej ryby sme darovali rybárovi neďaleko nás, keďže dnes nič nechytil. Potešil sa a utekal variť polievku. Zároveň nás pozval na prehliadku zariadenia, ktoré spravuje. Majiteľom je Talian, vidno to aj podľa interiérového dizajnu. Je tu asi sedem izieb, k tomu vkusné sedenia, kúpeľne so sprchou pod holým nebom a krásne terasy s výhľadom na more. Avšak všetko zíva prázdnotou, strach ešte úplne neustúpil.
Pohľad na ostrov z rybárskej bárky
Úlovok
Každému sa ušlo
Štyri dni v krajine tisíc a jednej noci skončili, posledná plavba na protiľahlý ostrov s malou letiskovou dráhou. Hlava ešte zostala na ostrove Lamu, ale naše telá už sedia v letiskovej hale. Tá bola síce postavená nedávno, súdiac podľa modernejšej stavby, ale punc domorodého prostredia si zachováva. Pomedzi cestujúcich sa obtierajú vychudnuté mačky, dúfajúc, že sa im ich uľútostí. Na toalety sa nedá ísť, sú zamknuté, vraj aby tam nechodili ľudia zvonku. Kufre od móla nosia čierni nosiči na hlavách. Prevoz batožiny k lietadlu je sofistikovanejší, používajú na to veľké káry. Zrazu počujeme hukot a už pristáva malé lietadielko. Len čo som zbadala nápis na jeho boku, oblial ma studený pot - Safarilink. Touto spoločnosťou sme aj prileteli, ale lietadlo bolo väčšie. Tuším zradu zo strany leteckej spoločnosti. Za károu s batožinou k nám od lietadla pristupuje Ind. Zakričí: „Nairobi, nastupovať."
Preprava batožiny do a z lietadla
Parkovacie miesto pre letiskové vozíky na prepravu batožiny
Letíme
Sedíme rovno za čiernym pilotom a jeho pomocníkom Indom. Nikto nás neupozorňuje, že sa máme zapásať, tentoraz to robíme automaticky. Okrem posádky je nás ešte asi desať pasažierov. Nik nepôsobí pokojným dojmom. Hovorím si, veď som mala pekný život, veľa som cestovala, všeličo zažila, deti sú samostatné... Vzlietneme, letíme asi vo výške jeden a pol kilometra, tak to aspoň ukazuje výškomer, ktorý sledujem spoločne s pilotom. Neustále nás hádže, manžel mi vysvetľuje, že je to normálne. Časom si na to trošku zvyknem. Tesne pred pristávaním sa nám ešte naskytne nezvyčajný pohľad na stáda žiráf, letíme nad Nairobským národným parkom. O krátku chvíľu sa naše mini lietadielko dotkne matičky zeme. Bol to dlhý let, aj keď trval len hodinu a štyridsaťpäť minút.
