Po prekonaní predmestských častí Nairobi, kde už v sobotu zrána život frčal naplno, sme sa v priebehu polhodiny dostali do výšky 2000 metrov. Pred nami sa rozprestierala Veľká africká priekopová prepadlina, ktorá raz rozdelí tento kontinent na dva. Údolie bolo plné zelene, väčšinou pokryté akáciami a zmesou kríkov. Úrodná pôda je darom sopečných erupcií spred milióna rokov. Žijú tu Masajovia, ktorí postupne vymieňajú svoje tradičné hlinené obydlia za modernejšie plechové búdy. Ich hlavnou obživou je pasenie dobytka. Cestu v nedobrom stave lemuje nekonečná zeleň, len kde tu sme zahliadli domorodých obyvateľov, a to hlavne kvôli ich pestrému oblečeniu. Štíhla postava na tenkých nohách, zahalená kusom červenej alebo oranžovej látky, opierajúca sa o tenkú palicu, to je typický Masaj.
Masajovia a za nimi časť Veľkej africkej priekopovej prepadliny
Ich novodobé obydlia
Život v lone prírody
Zrazu nám cestu zahatí stádo kráv. Zastavujeme a prihovárame sa mladému Masajovi, ktorému dobytok patrí. Pasie ho aj so svojimi piatimi synmi, ktorí prekvapivo vyzerajú byť v rovnakom veku. Vysvetlením je, že má päť žien a ďalšie deti, zrejme menšie, sú doma. Podľa početného stáda nám je jasné, že patrí medzi majetnejších, a preto si môže dovoliť viac žien. Okrem toho hovorí peknou angličtinou, čím sa tiež stáva medzi svojimi váženejším a žiaducejším ženíchom.
Masaj so svojimi synmi
Už od malička pomáhajú
Starý otec a ujo
Odbočka vľavo nás nasmeruje k prehistorickému miestu Olorgasailie. Nánosy sopečného prachu tu pochovali kosti zvierat a nástroje predchodcu človeka spred jedného až jeden a pol milióna rokov. Tie sa podarilo okolo roku 1940 odhaliť Angličanom, manželom Leakey. Je tu veľmi horúco, pretože medzitým sme zišli do nadmorskej výšky sedemsto metrov. Vlečieme sa za sprievodcom, ktorého viac baví rozprávať o svojom živote ako o skamenelinách. Ja som už tiež unavená a dávam prednosť myšlienkam o jedle a pití. Najbližšie miesto, kde je možné uspokojiť tieto potreby, je moje vysnívané mestečko Magadi. Keďže zo skúsenosti viem, že najlepšiu reštauráciu mi poradia domáci, tak sa pýtam nášho sprievodcu. Pohotovo odpovedá: „Flamengo hotel, je tam dobrá reštaurácia." To ma potešilo a už sa vidím na terase typického koloniálneho hotela s výhľadom na jazero.
Kosť slona dnes a väčšia spred milióna rokov
Sprievodca. Za ním archeologické vykopávky.
V púštnej zemi vyrástol zaujímavý strom
Ďalších päťdesiat kilometrov s nadšením fotím Masajov popri ceste, aj keď občas sa za nami rozbehnú s kameňom v ruke. Postupne sa nám v diaľke ukazuje jazero, schádzame ešte nižšie, a už vidím nápis Magadi na kamennom monumente. Vyzerá to sľubne, ale nakoniec zisťujeme, že mesto Magadi tu vyrástlo len vďaka fabrike na ťažbu uhličitanu sodného. V porovnaní s inými kenskými mestami je však čisté, upravené, ale bez života. Hotel Flamengo sme síce našli, avšak je to len biedna budova, kde vysedávajú Masajovia a popíjajú miestne pivo. Najesť sme sa najedli, ale nad hygienou prípravy sme radšej nerozmýšľali. Čašník nám predtým priniesol lavór k stolu, načapoval tekuté mydlo priamo do rúk a z plastového krčaha oblial ruky. Spoločnosť pri jedle nám robili miestne vychudnuté mačky. Nie každý návštevník si tu objedná pečené kura, a tak mali dnes hody.
Masajská žena
Vstupná brána do mesta Magadi
Prišiel si dobiť mobil do hotela Flamengo
Mačacie hody
Posilnení opäť vyrážame pod spaľujúce slnko. Pôda je vysušená, rastlinstvo skôr púštne. V jazere a okolo jazera sa nachádza veľké množstvo uhličitanu sodného, ktorý zrejme moc nepraje životu. Slanú pôdu však obľubuje pasúci sa dobytok, kde-tu vidíme ako líže horninu. Svoj raj tu našlo veľa druhov plameniakov. S hlavou zaborenou do vody vyhľadávajú kôrovce. V tomto období sem prišli vychovať mladé, neskôr sa presunú za potravou inde.
Vo vysychajúcom jazere dobytok líže slanú zem
Plameniaky
Krajina v okolí Magadi
Neúnavne hľadajú potravu
Masaj, ktorý vás bude sprevádzať po okolí, ak si to želáte
Jazero je na niektorých miestach úplne vysušené, a tak ho ľahko križujeme našim tereňákom. Na druhej strane vyvierajú horúce pramene, ktoré liečivo pôsobia na pokožku. Lenže vonku je 40°C a voda má 45°C. To ozaj nemáme chuť sa do nej ponoriť. Okrem nás tu stretávame ešte malú skupinku Poliakov, tí neodolali blahodarným účinkom vody. Obďaleč na rozpálenej zemi pod horúcim slnkom rozložili masajské ženy trh so suvenírmi. Chránené len farebnou šatkou nám ponúkajú, čo samé vyrobili. Ponuka nestojí zaveľa, je však zarážajúce, čo sú ochotné za prípadný malý zisk podstúpiť.
Masajky pod spaľujúcim slnkom. Dúfajú, že aj tu sa objaví turista.
Cesta späť ubieha rýchlo, len kedy-tedy musíme zastaviť kvôli dobytku, ktorý sa navečer vracia z paše. Ešte pár pohľadov na zabudnutú krajinu zaliatu zapadajúcim slnkom a uháňame do Nairobi. Snáď sa sem vrátime počas nairobskej zimy, trošku sa vyhriať.
Kozy sa vracajú z paše. Malý pastier sa pred nami ukryl do krovia.
Nezvyčajné termitisko aj s ozdobou
Somáriky tiež patria k masajskému životu
Poznámka: Magadi znamená v svahilčine sóda. Sóda alebo uhličitan sodný sa používa pri výrobe skla, papiera a čistiacich prostriedkov, ale aj do zubných pást.
