Napriek tomu, že je to africká krajina a kdekto by si myslel, že ceny sú nízke, o Keni to neplatí. Krajina si stále zachováva črtu kolonializmu. Na jednej strane chudoba a na druhej strane luxusné zariadenia pre tých, ktorí sú ochotní zaplatiť. Naturalizovaní Angličania, Američania ale aj bohatí Indovia tu vlastnia obrovské plochy a na nich vystavali nádherné zariadenia, kde cítite, že ste v Afrike, ale s výsadou koloniálneho pána.
Jeden z takýchto rančov sme navštívili počas posledného víkendu. Volá sa Solio Ranch a nachádza sa náhornej plošine Laikipia. Úctyhodnú rozlohu viac ako 200 kilometrov štvorcových pokrýva zeleň, lesy, planiny a nesporne najdôležitejším pokladom je rieka, ktorá ako obrovská pulzujúca tepna mu vháňa život. A ten je ozaj bohatý. Zastúpených je tu stovka druhov zveri a nespočetné množstvo vtáctva.
Pokojne sa pásli vedľa nášho auta
Krásne sa vynímali na modrej oblohe
Mladá samička sa práve hárala, tak ju nespúšťal z očí
Matka s trojmesačným nosorožcom
Pôvodne tento kus zeme kúpil Američan v roku 1966 ako narodeninový darček manželke. Dnes ho obhospodaruje jeho syn, ktorý pred dva a pol rokom zasadil do panenskej prírody ubytovanie pre náročných. Celý objekt pozostáva zo šiestich domčekov postavených v typickej africkej architektúre ale s najväčším pohodlím pre každého labužníka.
Africký domček s luxusom
... a vo vnútri
Výhľad z postele
Idylka pri pohári vína
Najdôležitejším faktom je, že sa tu ozaj cítite ako jedinečný hosť. Všetky vaše želania sú vopred splnené. Na raňajky, obed, večeru môžete prísť v čase, kedy vám to vyhovuje, a tak isto stravu prispôsobia vašim požiadavkám. Keď už raz zaplatíte, všetko ostatné je „all inclusive". Neexistuje odpoveď, to alebo ono nie je v cene.
„Čo tak ísť na nočné safari?" napadla môjho partnera šialená myšlienka. Šialená - nešialená, tu sa o tom nediskutuje. Manažérka Ava navrhla skoršiu večeru, aby sme mohli o siedmej hneď po zotmení vyraziť. Okrem sprievodcu Freda a masajského stopovača zveri nás pri aute čakal aj ozbrojený strážca. V noci je všetko nebezpečnejšie, no nejde len o zvieratá, najväčším nebezpečenstvom môžu byť pytliaci. Napriek tomu, že cez deň sme boli v tom istom lese, po tme bolo všetko akési tajomnejšie. Sedela som na streche auta s Masajom počúvajúc zvuky, ktoré vychádzali zovšadiaľ, a snažila som sa niečo spozorovať. Dlho sme nemuseli čakať. Mladý lev si vykračoval po čistinke v nádeji, že mu príde do cesty ľahká korisť. Chvíľu sme ho pozorovali, a keďže sa nič zvláštne nedialo, pobrali sme sa ďalej. V celom lese to len tak šumelo, noc a spln mesiaca zaktivizovali všetko živé. Nosorožce čierne, nosorožce biele, antilopy rôznych druhov, gepardy, levy, všetci boli v pohotovosti. Dravé šelmy si chceli doplniť zásoby a iní boli v strehu, aby sa nestali obeťou vyhladovaných. Snorili sme, kde sa dalo, stále nám nestačilo, čo sme videli. Nikto to nekomentoval, ale každý vedel, že čakáme na leoparda. Ten je cez deň dobre ukrytý, ale v noci musí aj on ukázať svoj kožúšok.
Náhle mačacie oči Masaja zočili štyri levice polihujúce v tráve, nie však pokojné, odpočívajúce. Ich oči sliedili po okolí a veľký nosorožec, ktorý sa pásol obďaleč, provokoval ich prepadnuté bruchá, napriek tomu, že si na neho určite netrúfali. Fred, náš skúsený sprievodca situáciu ohodnotil tak, že na lov sa vyberú až nad ránom. Uverili sme mu a pokračovali späť do kempu.
Po krátkej jazde sme na cestičke pred nami zbadali vykračujúcu levicu, pokojne si prešľapovala z nohy na nohu, odrazu zastavila, otočila hlavu do koruny stromu nad nami a zavrčala. Vskutku nám bolo jasné, že sa tam niečo ukrýva, čo ju značne znepokojilo. Koruna stromu bola hustá a napriek tomu, že Masaj miesto osvetľoval, sme najskôr nič nevideli. Len halúzky s praskotom padali do nášho auta. Až keď si naše oči privykli na tmu, zasvietili oči vystrašeného leoparda. Chvíľu na seba vrčali, ale náhle levica odbehla a my sme ju rýchlo nasledovali. Vybehla na strom vedľa asi do výšky dvoch metrov, ceriac veľké tesáky sa snažila dostať ešte vyššie. Vtedy sme už aj my uvideli druhého leoparda učupeného na konári. Boli to bratia, nedospelé samce, ktoré si hľadali nové teritórium, čo sa levici nie veľmi páčilo. Sú pre ňu zjavnou konkurenciou v boji o korisť. Nakoniec to dočasne vzdala, lebo práve k nej prichádzal mladý lev, ktorého sme videli na začiatku.
Nie vždy sa podarí vidieť akciu v priamom prenose a aj skúsený Fred bol svedkom takejto nočnej drámy po prvýkrát. A to už má niečo za sebou, okrem iného aj natáčanie dokumentu s BBC.
Po príchode do kempu sa ho manžel pýta: „O koľkej je najlepšie vyraziť na ranné safari?" Fred na neho pozrel s údivom: „A čo by ste ešte chceli vidieť???"
Pri krbe a pohári vína v našej izbičke sme ešte dlho spomínali na nevšedný zážitok. Do rána sme nechali odostreté závesy a cez presklenú stenu za svitu mesiaca sme priamo z postele pozorovali Mount Kenya. Popred terasu sa nám prechádzal samec žirafy, ktorý cítil väčšiu istotu pri ľudských obydliach ako osamotený v blízkosti levov.
Mount Kenya nadránom
Spoločná miestnosť pre hostí
Jedáleň pod šírym nebom
Miesto na siestu
