Nadránom asi o 3.00h. sme vystúpili v Nha Trang, pršalo a okolo nás sa nahrnulo asi 15 taxikárov, ktorí nám ponúkali svoje služby za nehorázne ceny. Po dlhom zjednávaní jeden z nich bol ochotný odviesť nás za prijateľnú cenu asi 50 km smerom na sever, do rezortu Paradise. Stále pršalo a vôbec sme nemali pocit, že ideme do prímorského letoviska vyvaľovať sa na pláž. Keď sme dorazili do cieľa, všetci spali, veď boli 4.00h. nadránom. Otvoril nám vrátnik a o chvíľu prišiel sám majiteľ rezortu. Bol to Juhoš. Na internetovej stránke vystupuje pod menom Mr. Chére, ale keď sme mu napísali a predstavili sa, že sme Slováci, tak hneď bola iná reč. Vladimír (tak sa volá pravým menom, ale takto sme ho oslovovali len my, pre ostatných zostával Mr. Chére) nám uvaril kávu a medzitým sme mleli my slovensky, on chorvátsky. Celkom sme si porozumeli. Bol to bodrý chlapík, aj keď bolo vidno, že už nie je najmladší. Ale keď nám povedal, že má 82 rokov, tak tomu sme nemohli uveriť. Pred štrnástimi rokmi bol na dovolenke vo Vietname a tak sa mu tam zapáčilo, že zostal dodnes. Začal podnikať, našiel si vietnamskú ženu, ktorá má 37 rokov a majú dvoch synov, desať a dvanásťročného. Priznal sa, že doma má ešte dvoch synov, 60 a 62-ročného, tí by spoľahlivo mohli byť dedkovia jeho mladším synom.
Mr. Chére kupuje na miestnom trhu potraviny pre turistov v jeho rezorte
Unavení z cesty sme zaliezli do bambusových bungalovov. Keď sme sa prebudili, už nepršalo, pochopiteľne naša prvá cesta viedla k pláži. More bolo rozbúrené, lebo už desať dní pršalo, ale aj tak to bola nádhera. Celá pláž bola pokrytá množstvom mušieľ všetkých možných tvarov a farieb. To sme ešte nikde nevideli, také mušle sa dali kúpiť len v prímorských obchodoch so suvenírmi. Motýlik hneď vyhlásil: „Už viem, čo tu budem robiť." A tak aj bolo. Každé ráno sme chodili s igelitkami po pláži a napĺňali ich mušličkami. Postupne sa nám hromadili na terase pred bungalovom, dokonca ich Skippy s Motýlikom poukladali podľa druhov a veľkostí. Na stolíku sme si urobili šachovnicu a mušličky nám poslúžili ako figúrky. Ale najlepší nápad skrsol v Motýlikovej hlave. Rozhodol sa, že mušličky zoberú domov pre deti do škôlky, kde on učí. Lenže postupne ich bolo tak veľa, že sme museli kúpiť obrovský kôš, ktorý sme previazali špagátom a takto vzácna korisť putovala z Vietnamu cez Moskvu až na Slovensko. Keď nám Motýlik poslal fotografie šťastných detí zo škôlky a videli sme, ako mušličky zužitkovali, tak sme pochopili, že to bol ten najlepší nápad na svete. Naviac treba spomenúť, že je to škôlka pre sluchovo postihnuté deti.
Pláž s milónmi mušieľ
Rôznorodosť na jednej pláži
Ale aj toto nájdete neďaleko pláže "Paradise"
Našťastie počasie sa každým dňom vylepšovalo, a tak sme mohli polihovať v záhradke s palmami priamo pred našimi bungalovmi. O stravu sme nemali starosť, lebo celodenná strava bola v cene. Mali sme voľný prístup do kuchyne, kde sme si v ktorúkoľvek dennú a aj nočnú hodinu mohli poslúžiť horúcou kávou alebo čajom. A ak niekto chcel niečo lepšie, stačilo si to zobrať z chladničky alebo z police a spotrebu zapísať k svojej izbe na nástenku.
Zaujímavý bol systém podávania jedla. Mladá Vietnamka, my sme ju volali pionierska vedúca, pred každým obedom a večerou obehla všetkých hostí, ak bolo treba, utekala aj na pláž a oznámila, že je čas jedenia. V jedálni (terasa s výhľadom na more) nás usádzala postupne, jedného vedľa druhého, tak ako sme prichádzali. Keďže sa hostia dosť menili, skoro každý deň sme mali pri stole iné národnosti. Bolo veselo, jedlo bolo jednotné, ako v pionierskom tábore, aspoň sme si zaspomínali. Aj dupla bola možná.
Naše bungalovy a záhrada
Vegetácií sa tu evidentne darí
Rozlúčková večera - na tú sme si museli priplatiť ale stála za to
Polihovaním, čítaním a prechádzkami do okolia sme trávili posledné dni našej dovolenky. Ešte letecky z Nha Trangu do Hanoja, rozlúčka s Hanojom v českej reštauráci a po polnoci Skippy a Motýlik odlietali smer Slovensko. Cestovateľ a ja sme mali pred sebou ešte tri dni, ktoré sme využili na bližšie spoznanie Hanoja a na dvojdňový výlet do Dračej zátoky, 150 km od Hanoja.
V takomto košíku sa Vietnamci dokážu plaviť po šírom mori
Trh
Dračia zátoka (Halong Bay) pozostáva z asi 1000 ostrovčekov roztrúsených v mori. Nás čakala plavba tradičnou drevenou loďou dva dni po zátoke, ktorá ponúka nádherné scenérie, kde aj fotograf amatér dokáže urobiť nádherné fotky. Loď s názvom „Indochina Sail" nás pomaly odnášala od brehu a pred nami sa začali objavovať kopčeky, ktoré prudko vystupovali z tyrkysovej vody. Bol práve čas obeda, sedeli sme v jedálni lode, pochutnávali si na morských špecialitách a pritom cez okno pozorovali meniacu sa krajinu. Na celej lodi nás bolo asi pätnásť pasažierov a toľko bolo aj členov posádky, ktorá sa o nás starala. Kajuty boli luxusne vybavené, každá mala vlastnú kúpelňu. Zastavovali sme na zaujímavých miestach, vždy loď zakotvila a malou loďkou sme sa mohli priblížiť k brehom jednotlivých ostrovčekov. Asi najkrajšia bola návšteva plávajúcej rybárskej dedinky. Každý domček mal svoj pontón a všetko, čo rodina potrebovala, sa muselo pomestiť na plochu menej ako 30 metrov štvorcových. Deti sa hrali na malom priedomí so psíkom, muži opravovali siete na ryby a v otvorenej kuchyni bolo vidieť, že sa chystá niečo dobré na večeru. Určite ryby alebo iné dary mora. Dva najväčšie domčeky bola miestna škola, prvý stupeň, ak deti chceli pokračovať ďalej v štúdiu, museli ísť do internátnej školy na pevnine. Pravdepodobne väčšina z nich zostáva rybárčiť, tak ako ich rodičia. Na návštevu k susedom sa chodí loďkou a všetci sú veľmi zruční vo veslovaní, od štvorročných detí až po osemdesiatročné babičky. Začalo sa stmievať, ale mali sme šťastie, pretože bol spln Mesiaca a celé okolie bolo nádherne osvetlené. Na lodi nás čakala slávnostná večera a po nej pozorovanie ticha a rozžiarenej oblohy na vrchnej palube. Ráno malo taktiež neopakovateľné čaro, navštívili sme obrovskú jaskyňu, kde sa rybári skrývali počas vojny. Po raňajkách sme si ešte užili pokojnú atmosféru na lehátkach, slnili sa, až kým nás naša „Indochina Sail" nedoviedla do prístavu, kde sa končila rozprávková plavba.
Dračia zátoka
Kto by si nekúpil...
Ticho sa plavili po zátoke
