Viktóriine vodopády zo zambijskej strany
...a zo zimbabwianskej strany je to takto
Sila prírody
...ešte s dúhou
Točitými roklinami sa voda valí ďalej
Ubytovanie sme si nemohli lepšie vybrať. Len jeden kilometer od Viktóriiných vodopádov, pri brehu rieky so vznešeným názvom Zambezi. Nádherný koloniálny hotel, ktorému nemožno nič vyčítať. Nabudúce si do kufra pribalím rovnošatu afrických cestovateľov s nezabudnuteľným klobúkom, aby som svojim zovňajškom nerušila tajomnú krásu zašlých čias.
Vstup do hotelového foyer
Recepcia hotela
Zátišie
Len tak...
A už to naše cestovateľské duše ťahá ďalej za novým dobrodružstvom. Len necelých osemdesiat kilometrov nás delí od botswanskej hranice. Miestnym taxíkom sa vezieme po asfaltovej ceste, ktorú navečer križujú slony, levy a všetko, čo žízni za vodou po celodennej horúčave. Zastavujeme na hraničnom prechode, čakáme na kompu, ktorá nás prevezie zo Zambie do Botswany. Čas si krátime debatami s miestnymi ľuďmi, ktorí nám ponúkajú suveníry. Od predaja závisí, či bude mať rodina večeru.
Jeden z nich sa na nás obráti s otázkou:
- „Vy turisti, keď idete takto na výlet, kto vám to platí?"
- „No, bohužiaľ, ešte sme nikoho takého nenašli" odpovedáme.
- „To si platíte sami?"
- „Áno"
- „A hotel vám kto platí?"
Celkom nechápu, prečo sa túlame po svete. Veď ani nič nepredávame.
Na kompe sa čudujeme zasa my. Ženy, ktoré nastúpili, odmietajú zaplatiť za prevoz. Najskôr si sprievodcu nevšímajú, a keď na ne nalieha, len rozhadzujú rukami a posielajú ho preč. Ten si však privoláva posilu, muža v uniforme so samopalom. Ale ani tento veľmi nepochodil, niektoré nakoniec predsa len vyhrabú z vreciek drobné mince, čo však evidentne nezodpovedá cene za prepravu. Aj takáto je Afrika.
Vymáhanie cestovného
Botswana má nádherné safari parky a neskutočné množstvo zveri, všade. Aj pri nákupnom stredisku, kde vyhodili pokazené ovocie, sa prehrabáva africká divá sviňa. Navečer sme si urobili romantickú jazdu loďkou po rieke Chobe. Pri západe slnka pozorujeme stáda slonov, ktoré plávajú na ostrovčeky v rieke. Na nich je čerstvá zelená tráva, sú to vlastne močariská. Pochutnávajú si na nej aj hrošie rodiny. Len žirafy z vysušeného brehu sledujú hody tých, ktorí vďaka svojim plaveckým schopnostiam si môžu takto labužiť.
Čerstvá tráva im chutí, nedali sa vyrušiť
Priblížili sme sa...
Po celodennej horúčave sa treba poriadne napiť
To nie sú lochnesské príšery, len slony plávajú v rieke
Slnko už takmer zapadlo, do rána sa tu budú pásť
Na druhý deň ráno vstávame za tmy. Pred odchodom do Zimbabwe chceme ešte stihnúť návštevu safari parku Chobe. Na dôvažok pred svitaním sú zvieratá aktívne, až slnko ich zaženie do hustého krovia. Vezieme sa v otvorenom džípe, je neuveriteľná zima, tma a ja túžim byť zabalená v teplej perine. Šofér si to nasmeruje k rieke, v diaľke pred nami vidíme asi tri ďalšie autá, už tušíme, že sa tam čosi deje. Približujeme sa a vzápätí zahliadneme ladne si vykračujúcu levicu. Z blízkeho krovia vyšiel lev v najlepšej forme. Otvorený džíp pred nami sleduje levicu, čo sa nadržanému levovi, ktorý čaká na svoju príležitosť, nepáči. S nikým sa nemieni deliť o svoju krásavicu. Zozačiatku iba sleduje situáciu, ale inštinkt je silnejší a náhle vystrelí k otvorenému autu. Našťastie sa útok končí len veľkou výstrahou. Lenže nepriateľ neodchádza, a tak odvážlivec zopakuje ešte dva výstražné útoky, neuvedomujúc si, že on je v presile. Ibaže ani tým v aute nie je všetko jedno, pretože nik netuší, kam až siaha odvaha jeho mužnosti. Auto s vystrašenými turistami trieli preč, už nikoho nezaujíma vidieť kráľa zvierat v tesnej blízkosti. Vozidlo po našej ľavej strane bolo doteraz len pozorovateľom a z tejto pozície mu to zrejme neprišlo také nebezpečné. Vyráža dopredu, lev a levica sú bokom, ale leví kráľ, ktorý len nedávno nadobudol mužnosť, už nič nenecháva na náhodu. S rozbehom v kúdole prachu útočí na ďalšie auto. Teraz je rad na nás, radšej zostávame vo vzdialenej polohe, ale aj tak nám krv tuhne v žilách. Chvíľku vyčkávame, kým sa upokojí a zalezie za svojou kráskou do kríkov. V tichosti ich hodnú chvíľu sledujeme, až potom nenápadne odchádzame učupení na sedadlách v otvorenom džípe.
Útočiaci lev
Nečudujte sa, že sa tak škaredo pozerá. Odrezali sme mu cestu k vode. Vtedy je veľmi nebezpečný a my sme "hrdinovia" v aute.
Surikaty
Vzácny kozorožec tmavý
Sen každého turistu v safari parku je vidieť levy a levice. My ich máme pre dnešok dosť. Ešte teraz sa trasiem a som veľmi rada, že náš priateľ, s ktorým sa chystáme v auguste na veľkú migráciu zveri do Masai Mara, odmietol dobrodružstvo v otvorenom aute. I keď zážitok v uzavretom tereňáku nemá ten správny náboj. Ale my už vieme svoje. Aj náš sprievodca, ktorý je v parku dvakrát denne už po dlhé roky, zažil takúto nezvyčajnú situáciu po prvýkrát.
Zem sa potočila k východu a odhalila oranžovú žiaru slnka. To je čas pre slonie rodiny, aby sa vrátili z riečnych močarísk do húštiny, kde si budú hľadať tienisté miesta pred spaľujúcim slnkom. Ranný jas im nádherne vykresľuje hrubú zamatovú kožu. Brodia sa posledným úsekom rieky, prvá na breh vykračuje vodiaca slonica. My stojíme v bezprostrednej blízkosti. Pozastaví, prehliada si nás, nedýchame. Z pohľadu nášho sprievodcu som pochopila, že situácia je vážna. Našťastie nás uznala za neškodných. Okolo nás postupne prejde celé stádo, ale tí už v nás taký strach nevyvolávajú, všetko záležalo od vodkyne.
Východ slnka
Návrat z nočnej pastvy
Vodiaca slonica, ktorá si nás premeriavala (viac obrázkov som nebola schopná urobiť, aj šťuknutie fotoaprátu ju mohlo rozrušiť)
Dnes naša cesta pokračuje do Zimbabwe. Mali sme šťastie, lebo šofér, ktorý bol s nami v parku, vezie skupinku novozélandských dôchodcov tým istým smerom. Nás si pridal na dve voľné sedadlá, evidentne načierno, ale nekomentujeme to. Asfaltka za hranicami je v slušnom stave, uháňame dobrou rýchlosťou, autá skoro nestretávame. Vystupovať sa tu neodporúča, okolo je divoký buš. Dopravné značky upozorňujú na svorky divých psov. My sme stretli len skupinku slonov, ktorá si popri ceste hľadala potravu.
Vitajte v Zimbabwe
Vchádzame do mestečka, ktoré susedí s Viktórinými vodopádmi. Šofér sľúbil, že za dohovorenú úhradu nás bude sprevádzať celý deň, ale teraz mení plán a nás s batožinou vyhadzuje popri ceste. V okamžiku sa na nás lepia domáci so suvenírmi z dreva a medi. My nič nepotrebujeme, na slovenskej chalupe neplánujem vystavovať africké umenie. Začínajú od piatich dolárov za kus, postupne je kus za dolár, lenže my nemáme drobné doláre a ani ich menu. Tak pýtajú tričká, je mi ich ľúto. Hrabem sa v ruksaku a obdarujeme ich aspoň jedlom. Neuveriteľná chudoba v štáte, ktorý kedysi prekvital. Proste Mugabe to tu celé dogabal. Pešo, v horúčave sa ťaháme s kufríkom do centra. Tu sa to turistami hemží, veď sme kúsok od jedného z divov sveta a zo zimbabwianskej strany sú vodopády bezosporu veľkolepejšie. Pekné obchodíky s kvalitným tovarom, španielska reštaurácia... Ceny sú neskutočne vysoké, tak sa pokúšame zjednávať. Predavač sa rozhovoril a vysvetľuje nám, že on zľaviť nemôže a majiteľ je v Južnej Afrike. Išiel tam na operáciu s matkou. Tomu sa dosť čudujeme, taká chudoba a oni sa idú dať operovať do JAR. „Mamička dostala grant od vlády" dodáva. To ma zaujalo! Žeby bol Mugabe k svojmu ľudu taký štedrý? Nakoniec sa dozvedáme pravdu. Majiteľ obchodíku má brata vo vláde, preto ten grant pre mamičku. A v tom momente mi došlo. Všetky tieto pekné suvenírové obchodíky majú majiteľov niekde hore u Pánbožka Mugabeho. Už nič nechcem ani so zľavou.
Konečne vidíme vodopády zo zimbabwianskej strany. Neskutočný zážitok, žiaden dokument či fotka ho nenahradí. Hranicu medzi Zimbabwe a Zambiou prejdeme pešo až do nášho hotela. Unavení si dáme dobrú večeru. Je tu tak nádherne, že už chcem len oddychovať na brehu rieky a „nechať sa ovievať ...".
To nie je atómová elektráreň, to je pohľad z hotelovej záhrady smerom na vodopády
Ibaže Cestovateľovi nedá pokoja ponuka vyvesená v recepcii hotela, „Prechádzka s levíčatmi v buši". Nakoniec ma zlomí, aspoň pošlem fotku vnučke, na ktorej hladkám malé levíča. Skutočnosť je taká, že levíčatká medzitým vyrástli, majú dva a pol roka a sú z nich statné levice. Strážcovia parku nás uisťujú, že keď budeme dodržiavať pravidlá, s ktorými nás vopred oboznámili, tak bude všetko v poriadku. Som tu a posielam vám tento blog s dôkazom.
Je živá, ale palicou ju premôžem
