Premýšľam, najdôležitejšia je vnučka, určite synovia s manželkami, mama, áno mama, na tú som nezabudla, a ešte sestra a jej dcéry a manželov brat s manželkou, tá je moja spolužiačka, takže dve muchy jednou ranou. V hlave mi to preskakuje a neviem, či dať do zoznamu Evu a či Máriu a Bože na Soňu nesmiem zabudnúť. Akosi ma to vyčerpáva a už teraz ma prenasledujú výčitky, lebo na všetkých nevyjde. A práve mi volá Janin manžel, že sa musíme určite stretnúť, teda s Janou.
Možno by bolo skvelé usporiadať bál. Pozvala by som všetkých a priateľova dcéra Ivana by zabezpečila hudobníkov, tak to by nám mohol zaspievať aj Richard Müller, alebo radšej Jana Kirschner? Tancovalo by sa na tráve, vonku v tieni majestátnych orechov alebo aj priamo pod horúcim slnkom. Hudobné nástroje a hudobníci by sa odrážali v hladine pokojného jazierka, to by ich bol dvojnásobok. Ale hrala by len polovica, aby nerušili vtákov. Stoly by sa prehýbali pod ťarchou jedla a vína. No jednako varilo by sa po slovensky, aj keď mám skvelú priateľku, ktorá perfektne ovláda arabskú kuchyňu a určite by sa chcela blysnúť. Na chalupe rada kuchtím, a preto by sa to nezaobišlo bez mojich marhuľových, nie, jahodových (marhule v máji nezrejú) knedlí s domácim tvarohom od pani Mikuličkovej. Spoločnosť, aj keď rôznorodá, by si našla spoločnú nôtu, víno by sa postaralo. Kto by nenašiel slasť v tanci, mohol by si ľahnúť do trávy a načúvať cvrčkom. Spať by mu nedali motýle a včielky, jemne by ho šteklili na nose, ale aj to by bolo príjemné.
Snívam, snívam, snáď sa raz môj sen premení na skutočnosť. Nateraz je dôležité, že tomu verím a často si to predstavujem, keď sa k spánku poberám. Príjemné predstavy, snívanie sú krásnou časťou nášho žitia, ale bez ich naplnenia zostane prázdnota. Sny nadobudnú svoju dokonalosť iba ak sa vyplnia. Možno to napokon nebude také ako v okúzľujúcom snívaní, ale keby sa len časť splnila, bolo by to prenádherné. I keď nebude veľkolepý bál, ale len krátke stretnutia pri káve alebo prechádzky prírodou a rozhovory o živote, o bežných každodenných veciach, nič výnimočné, len blízkosť ľudí, na ktorých myslím každý deň.
