Trhovníci sa predbiehali v ponukách, ale my sme išli na isté. Pani Ruth bola mimoriadne ochotná, až kým nedošlo na cenu a tu sme sa sekli. Dva rámčeky som objednala aj tak, veď uvidíme, až prídem s objednávkou na dvanásť kusov. Avšak africká trhovníčka bola neústupná. Našťastie mám manžela obchodníka a ten sa vynašiel. Zakotvil u konkurencie. S Barnabášom si tľapli a ja som prišla, keď už bol obchod dojednaný.
„Prosím, zatiaľ len dva kusy, aby som videla vašu prácu" podarilo sa mi stlmiť nadšenie oboch mužov.
Pravdaže treba vopred zaplatiť plnú cenu, po africky to inak nejde. O pár dní som sa mala tešiť z objednaných rámčekov. Opäť po africky, tovar dorazil za niekoľko týždňov. Najhoršie, že úplne v inej kvalite, ako boli poskytnuté vzorky. Barnabáš so smútkom v očiach odišiel bez ďalšej objednávky.
Večer som vložila fotografie do rámčekov a na moje veľké prekvapenie v Barnabášových sa moja rodina vynímala akosi lepšie. Nesmierne som sa potešila, bo by som kvôli smutnému Barnabášovmu pohľadu takmer nemohla spať.
Keď ma na druhý deň zbadal, tvár sa mu rozžiarila a biele zubiská zasvietili na čiernom pozadí. Okamžitá objednávka dvanásť kusov s prísľubom dodania do týždňa. Až som musela tlmiť jeho horlivosť.
„Nemusíte s tým tak ponáhľať, hlavne, aby boli v tej istej kvalite."
Platba vopred, ako ináč, ale tentoraz len polovicu.
Týždne sa míňali, pomaly tu boli Vianoce a rámčekov nikde. Už sme skoro na Barnabáša a aj na naše peniaze zabudli, keď tu znenazdajky dofrčal. Mal síce len štyri, ale dožadoval sa doplatiť všetkých dvanásť. Tak to nie milej, zlatej - a opätovne sklesnutý odišiel.
Dni aj týždne ubiehali, fotografie sa krčili a steny zívali prázdnotou. Až mi jedného dňa volá strážnik, že mám u neho veľký balík. A naozaj, za balíkom so širokým úsmevom stál náš Barnabáš.
Spoločne sme tovar rozložili a čo vidím, neverím. Okrem toho, že veľkosti nesedeli, na bielom podklade rámčeka sa vynímali otlačené články z novín, do ktorých ich starostlivý výrobca hneď za čerstva zabalil.
Keďže moja túžba po rámčekoch bola väčšia ako možnosti, ktoré náš predajca ponúkal, vyslovila som osudnú vetu.
„Ak mi prinesieš všetkých dvanásť v pôvodnej kvalite do dvoch týždňov, tak ti na každý rámček priplatím." Barnabášová radosť bola neskutočná. A moja tiež, lebo skrsla nádej.
Vianoce prešli a my sme ich oslávili s holými stenami. Pri pomyslení na rámčeky som sa utešila, že som hádam urobila pekné vianočné sviatky chudobnej rodine.
Ale Barnabáš nesklamal, rámiky sú síce v africkej kvalite, avšak nesú v sebe kus príbehu. Navždy si uchovajú spomienku na milú tvár Afričana.
