No predsalen sme túžili užiť si posledné hodiny doma na Slovensku aj príjemnejšie. Chcela som niečo výnimočné, nie každodenné, dobré jedlo a kásna terasa s výhľadom. Musím priznať, že nie som veľký odborník na naše hlavné mesto, ale niekto kedysi spomínal taliansku reštauráciu v známom obchodnom centre. Tak to by nemusel byť zlý typ, sedieť vonku, pozorovať Dunaj a pojedať talianske tagliatelle.
Vysnívané miesto sme nemuseli dlho hľadať, nápis po taliansky ho prezradil ihneď. Terasa okrem jedného stola bola ľudoprázdna. To nemám moc rada, ale keďže všetci boli pri jazere, prípadne v lese, tak sa to dalo pochopiť. Na druhej strane to malo veľkú výhodu, pretože sme si mohli zvoliť najlepší stôl, s najlepším výhľadom na Dunaj. Lenže výhľad nám už pri príchode zatienili akési biele domčeky. Pre nedostatok času som nezistila, čo sa v nich ukrýva, len to, čo zakrývajú. Ale stále zostala škáročka, ktorou sa dala veľrieka priamo od stola pozorovať. Keď sme sa už takmer usádzali do pohodlných kresiel, čašník nás upozornil, že ten a ešte aj ďaľší vysnívaný stôl sú rezervované. Zostal nám na prázdnej terase menší stolík pre štyroch, kam ledva dofúkal ventilátor, ktorý výdatne osviežoval miesta pri prázdnych rezervovaných stoloch.
Z čašníkovho pohľadu som vyčítala, že nie sme práve ukážkoví hostia. Slušný človek predsa príde, vyberie si najskromnejší stolík, tak aby svojou prítomnosťou príliš nerušil obsluhu. Pri výbere jedla sme sa opäť nesprávali najslušnejšie, pretože sme si dovolili opýtať sa podrobnejšie na niektoré ponúkané špeciality. Jedlo bolo výborné, ale určite ho nepripravoval arogantný čašník, ktorému sme v to horúce popoludnie narušili jeho pokoj.
A už sme opäť v Afrike. Hlad a prázdna v chladnička nás zaviedli do malej reštaurácie. Z diaľky nás víta usmiaty čašník a nechá nás vybrať si stôl, ktorý sa nám najviac pozdáva. Mne odsunie stoličku, aby som sa mohla pohodlne usadiť. Prinesie jedálny lístok a s bielym obrúskom prehodeným cez ruku skromne čaká, kým si vyberieme. Počas večere nám je k dispozícii, stále s nefalšovaným úsmevom na tvári. Odchádzame s príjemným pocitom a tešíme sa na stretnutie nabudúce, dokonca dúfame, že nás bude opäť obsluhovať ten istý čašník.
