Niekto to má v sebe, iný sa to nikdy nenaučí...

Bola horúca augustová nedeľa, ale my sme si ju nemali možnosť vychutnať pri jazere alebo v tieni stromov niekde v prírode. Namiesto toho sme balili kufre a zariaďovali posledné veci pred odchodom do Afriky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

No predsalen sme túžili užiť si posledné hodiny doma na Slovensku aj príjemnejšie. Chcela som niečo výnimočné, nie každodenné, dobré jedlo a kásna terasa s výhľadom. Musím priznať, že nie som veľký odborník na naše hlavné mesto, ale niekto kedysi spomínal taliansku reštauráciu v známom obchodnom centre. Tak to by nemusel byť zlý typ, sedieť vonku, pozorovať Dunaj a pojedať talianske tagliatelle.

Vysnívané miesto sme nemuseli dlho hľadať, nápis po taliansky ho prezradil ihneď. Terasa okrem jedného stola bola ľudoprázdna. To nemám moc rada, ale keďže všetci boli pri jazere, prípadne v lese, tak sa to dalo pochopiť. Na druhej strane to malo veľkú výhodu, pretože sme si mohli zvoliť najlepší stôl, s najlepším výhľadom na Dunaj. Lenže výhľad nám už pri príchode zatienili akési biele domčeky. Pre nedostatok času som nezistila, čo sa v nich ukrýva, len to, čo zakrývajú. Ale stále zostala škáročka, ktorou sa dala veľrieka priamo od stola pozorovať. Keď sme sa už takmer usádzali do pohodlných kresiel, čašník nás upozornil, že ten a ešte aj ďaľší vysnívaný stôl sú rezervované. Zostal nám na prázdnej terase menší stolík pre štyroch, kam ledva dofúkal ventilátor, ktorý výdatne osviežoval miesta pri prázdnych rezervovaných stoloch.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z čašníkovho pohľadu som vyčítala, že nie sme práve ukážkoví hostia. Slušný človek predsa príde, vyberie si najskromnejší stolík, tak aby svojou prítomnosťou príliš nerušil obsluhu. Pri výbere jedla sme sa opäť nesprávali najslušnejšie, pretože sme si dovolili opýtať sa podrobnejšie na niektoré ponúkané špeciality. Jedlo bolo výborné, ale určite ho nepripravoval arogantný čašník, ktorému sme v to horúce popoludnie narušili jeho pokoj.

A už sme opäť v Afrike. Hlad a prázdna v chladnička nás zaviedli do malej reštaurácie. Z diaľky nás víta usmiaty čašník a nechá nás vybrať si stôl, ktorý sa nám najviac pozdáva. Mne odsunie stoličku, aby som sa mohla pohodlne usadiť. Prinesie jedálny lístok a s bielym obrúskom prehodeným cez ruku skromne čaká, kým si vyberieme. Počas večere nám je k dispozícii, stále s nefalšovaným úsmevom na tvári. Odchádzame s príjemným pocitom a tešíme sa na stretnutie nabudúce, dokonca dúfame, že nás bude opäť obsluhovať ten istý čašník.

Magdaléna Matejková

Magdaléna Matejková

Bloger 
  • Počet článkov:  51
  •  | 
  • Páči sa:  27x

Vyzradia ma moje príspevky na blogu. Zoznam autorových rubrík:  Krátky príbeh z AfrikyAfrikaOsobnéKrátky príbehSkutočný príbehÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

8 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Skryť Zatvoriť reklamu