Motala som sa v dielni, keď prišla za mnou moja ratolesť.
"Mamina, vieš, čím je významný 13.jún tohto roku?"
"Áno, ideš na prijímačky...a nesmieme na to zabudnúť, ako na ten prípravný prijímačkový kurz... keď si miesto tam išla jazdiť na koni, a užívala si si v bazéne..."
"Neboj, na prijímačky nezabudnem. A neuhádla si celkom. V Prahe budú Type O Negative...Takže nemám šancu..." Tie smutné a prosebné oči ma skoro donútili povedať, tak pôjdeš na prijímačky o rok...No, ovládla som sa a ponúkla jej inú možnosť :" Pozri na net, keď budú vtedy v Európe, tak určite sa tu ešte pomotajú niekde..."A vrátila som sa k práci. O chvíľku mi natešená zvestovala, že bude koncert v aj Budapešti.
"No, keď spravíš prijímačky, pôjdeme." Spravila. A to bol aj dôvod hneď prelúskať sa so slovníkom maďarčinou a objednať si lístky . No, keď už v tej Budapešti budeme - samozrejme všetky tri (aj s druhou dcérou) , tak tam nepôjdeme iba na koncert, trochu pobudneme , vymetieme nejaké múzeá a pamiatky...Tak sme si dali na to aspoň tri dni...Vo voľných chvíľach som študovala mapu Budapešti , aby sme trafili všade, kam budeme chcieť ísť...
"No, mamina, priznaj sa, na čo sa najviac tešíš ?"
"Samozrejme na historické pamiatky..."
"Klameš, vidím ti na nose, že na koncert..."
"Ale áno, aspoň tak veľmi, ako na tie pamiatky," musela som si priznať. Veď si vynahradím ten deficit z mojich študentských čias...
"Veď ty si na vine,mamina...Všetko začalo tým, že som ako malá nútene počúvala to, čo ty..."
Áno, mám rada hudbu...Sprevádza ma pri práci. V podstate od klasiky až po tvrdší rock, možno sem tam ešte kúsok ďalej...Dychovku nemusím :-)). Pred koncertom sme sedeli v bufete a pri vedľajšom stole sedeli dvaja členovia kapely. Žiadny blázinec, kľudný rozhovor pre médiá, pár podpisov...Predkapela W.A.S.P. nehrala, boli tam vraj nejaké zdravotné problémy, neviem presne. Samotný koncert TYPE O NEGATIVE bol výborný, aj keď bola tuším plná sála,na moju radosť " pučenica" nebola a fanynky nezamdlievali... Boli sme úplne vpredu, takže sme mali skvelý výhľad. Odzneli aj skladby z nového albumu Dead Again, ale staršie skladby ako Christian Woman, Everyone I love Is Dead, I Love You To Death, riadne rozhýbali a rozospievali publikum... Peter Steel pozdravil publikum aj Budapešť , ale o živý kontakt sa najviac zaslúžili mimoriadne vlasatý a momentálne bradatý klávesák Josh Silver, gitarista Kenny Hickey a bubeník Johnny Kelly. V závere koncertu si moja metláčka odchytila fľašu, z ktorej popíjal Kenny, tak mala ešte väčšiu radosť...Pekne sme tam všetky tri zachrípli...Myslím, že bude na čo ešte dlho spomínať . A na druhý deň ráno - pamiatky, múzeá, pamiatky.... Nooo, dodržať sľuby sa veru oplatí :-))).
