Bol som na lepšom | blog.sme.sk

Alžbeta Mateová

Keď sa porušia tradície...alebo Už som na lepšom

Otrasiem zo seba stružliny. Tak nejak narýchlo, ako vždy. A vždy na mne nejaké zostanú. Keď sa pozriem kamkoľvek, nájdem vždy zopár. Nevadí. Veď drevo nie je špina. A mamina moja so mnou nebýva. Spomienka na minulosť ma v duchu rozosmeje. Mala som pätnásť a trochu viac.Mala som malú izbu. Aj sme ju volali malá. Zmestila sa mi tam hoblica, jedna stolička a posteľ.Steny som mala polepené farebnými stránkami z nástenného kalendára Dielo majstra Pavla z Levoče.

17. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 545x
21

Alžbeta Mateová

Mám to v hlave , medzi pilinami...

Do čerta! Zhorela mi ryža. Bože, ten smrad ! Vetrám a nadávam si. Strašné. Dosť často takto nestíham. Neviem, čo skôr, či domácnosť alebo práca. Keďže pracujem doma, práca na mňa vyzývavo pozerá z každého kúta. Môj bývalý rozvodom úspešne ukončil aj svoje rodičovstvo, tak sa musím obracať. Fakt, už je pätnásteho a „alimenty“ nikde...A to by mi malo stačiť vraj jeho slovo a nie súdne rozhodnutie o výživnom. Tieto myšlienky mi chvíľu ladili s tým zápachom.Boli protivné ako ten smrad. Zlikvidovala som zdroj zápachu a postavila na sporák druhú dávku ryže. Už dám pozor. Zrazu zabrechala havina. Krátko. Niekoho spoznala. Moja kamoška! „Ahoj , Bett, prišla som na kus reči!“ Aspoň ma vytrhne z mojej spáleninovej depky. „Musím ti povedať niečo o sebe.“

14. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 924x
45

Alžbeta Mateová

Ešte je aj cynická !!! ...alebo Už som na lepšom

Môžete zostať v miestnosti ,alebo vyjdete von, aby ste mohli v prípade potreby svedčiť. Odpovedala mi sudkyňa na moju otázku. Chvíľku som zaváhala, ale rozhodla som sa pre druhú možnosť. Vždy lepšie ,ako sa bezmocne dívať , radšej mať nejakú možnosť pre prípad potreby. Zostala som na chodbe. Ľudí tam veľa nebolo, a tak som počula, ako môj ex - Rasťo - zvyšuje hlas. Cicero - pomyslela som si. Oproti nemu stojí /asi iba moja/ jeho dcéra a právom si žiada aspoň malý zlomok toho , čo jej patrí.

13. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
99

Alžbeta Mateová

Keby bol život iba o pohode !....alebo Už som na lepšom

Prší tichúčko a husto...Zdá sa mi, že pomedzi rytmus kvapiek počujem tešiť sa zem, trávu i stromy. Oknom ku mne vchádza vôňa dažďa. Nádhera, pomyslím si. Ďaľší krásny večer v mojom živote. Práca je už ďaleko od mojich rúk a letný dážď znásobuje pohodu v izbe. Niekedy si poviem, škoda, že som sama...Škoda, že sa o tento moment nemám s kým podeliť. Kedysi som sa delila s Rasťom. V mnohom sme si rozumeli..Mali sme veľa spoločného. Čítali sme spolu knihy, rozprávali sme sa o nich , o umení, o hudbe ,o histórii. Dokázali sme dať často posledné peniaze na knihy ,alebo sme si kúpili strom do záhrady...Také drobné radosti života. Všetko by bolo úplne v pohode, keby....!Keby bol život iba o pohode!

4. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
41

Alžbeta Mateová

Jeden pohľad pod povrch... alebo Už som na lepšom

Keď dostanem akúkoľvek nepríjemnú alebo doslova zlú správu , vtedy viem, že ešte nie som z toho vonku. Začnem byť nervózna, ruky ako ľad a keby som mala niečo prečítať, tak nerozoznám písmenká. Vtedy viem, že ešte nie som celkom za vodou. Keď pes v taký deň zašteká, bojím sa pozrieť von oknom, či tam nestoja policajti alebo kontrola na tzv. podnet. Viem, že to mi už nehrozí , ale tá úzkosť vtedy ožíva.Trvá mi dlho, kým sa začnem znovu sústrediť na prácu a chytá ma zúfalstvo, že sa nemám s kým hneď podeliť o tú novinu - možno by mi to skôr pomohlo a možno by mi niekto povedal, že to zlé nie je až také zlé...To je nevýhoda mojej pracovnej samotky...

26. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 606x
40

Alžbeta Mateová

Je to vec dvoch!? ...alebo Už som na lepšom...

Zase ďaľší horúci deň.Konečne je už za mnou.Aj tej mojej robote bolo teplo. Neznesiteľne. Občas som vliezla pod sprchu, nech mi to pomôže aspoň na chvíľku...Prílišné množstvo práce a pomalé pracovné tempo mi nedovolilo môj úbľúbený , hoci krátky relax pri jazere. Bola som nesvoja celý deň. A v takom stave ma napádali rôzne myšlienky...Skôr tie menej príjemné....

25. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
25

Alžbeta Mateová

A viete, že ten váš bývalý.... ? alebo Už som na lepšom

Bude zase strašne horúco.Položila som krabicu s mačiatkami do tieňa a vrátila som sa k práci. Blížilo sa poludnie . Mami , poďme k jazeru,povedala jedna moja. Neodolala som tej myšlienke, a tak sme išli. Nádhera , pomyslela som si v chladnej čistej vode. A predstavila som si, ako si poležím na deke nemysliac na nič pracovné a ani tomu podobné. Viem, že to niekedy dokážem , že si poviem: Toto teraz nevyriešim, tak na to nebudem myslieť - budem myslieť až vtedy, keď budem musieť... To je súčasť môjho pudu sebazáchovy. Tak som vyliezla z vody, že zrealizujem svoje myslenie na príjemné veci so zatvorenými očami na slniečku. Máš ho vidieť!!! Alžbetka! Ahoój, hneď som vás spoznala, miláčik!!! ozvalo sa za mnou.

19. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
40

Alžbeta Mateová

Chceš sa zodrať a zabiť? alebo Už som na lepšom...

Tak sa tu trošku nostalgicky potĺkam.Po centre Bratislavy. Ešte vždy rada vdychujem tunajší zlý vzduch.Vždy sa sem rada vraciam. Nevadí mi ruch, večné rozkopávky, plno ľudí....Zvykla som si dokonca , že sa musím niekedy viac dívať do spätného zrkadielka ako dopredu, keď idem autom. Rýchlo brzdiť, prešmyknúť sa, občas riskovať, že niekto do mňa vrazí...A trpezlivo - nenadávať a hlavne nenadávať nahlas...a hnusne ...na iných...

15. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
77

Alžbeta Mateová

Podať či nepodať?....alebo Už som na lepšom.

Tak stojím pred nejakým tým okresným súdom a premýšľam... Aj sa usmejem, lebo je to ako hamletovská otázka byť či nebyť spotvorená na dať či nedať, presnejšie podať či nepodať? V ruke mám kopu papierov starostlivo vypracovaných - žiadosti mojich dcér na zvýšenie výživného. S mimoriadnym odporom som to písala, priznám sa....Akosi cítim, že je to pod moju úroveň /aj pod úroveň mojich dcér/ zaoberať sa niečím takým. Na druhej strane si ale uvedomujem, že ich otec presunul 99,5% starostlivosti o deti na mňa a vôbec ho to netrápi.

8. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
58

Alžbeta Mateová

Spoznávanie.Spoznávanie?....alebo Už som na lepšom...

Pred pár rokmi, keď som ešte chodila do práce autobusom, skracovala som si čas pozorovaním ľudí. Vlastne ani nie ich správania , ale ich tvárí. Nesmela som sa však zabudnúť , aby to nevyzeralo čo stále na mňa čumí... Tak som snažila dívať ukradomky. Mohol to byť muž, žena, dieťa...To bolo jedno - hlavné , že ma jeho tvár zaujala. Možno som im vduchu pripisovala vlastnosti, ktoré nemajú ...Ale to sa o mnohých už nikdy nedozviem..Máloktorých som poznala. Ako aj teraz - mňa väčšina ľudí pozná - vďaka Rasťovi : To je tá Rasťova Mateova....dohoví , prečo sa nevrátila do Bratislavy... No prečo, prečo?

3. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
19

Alžbeta Mateová

Ako sa v noci nebojím....

Alžbet, teraz budem chodiť na noc k mame.Tatko je v nemocnici a ona sa sama doma bojí. oznámil mi Rasťo. Nemala som čo na to povedať. Dobre, samozrejme, choď.... Svokrovci bývali vo veľkom dome na osvetlenej ulici a mali susedov. My sme vtedy bývali v tmavej ulici s rozbitou cestou a susedov sme nemali - skoro na takej samote.A ešte sme nemali ani rozhlas ani telku. Nezvyknem sa v noci báť. Keď som bola malá - bála som sa. Tmy a kadejakých bytostí vynárajúcich sa z nej... Teraz sa už noci nebojím. Skôr sa rada nadýcham nočného vzduchu a pozriem sa vždy na oblohu . V tej chvíli padá na mňa celý vesmír. Je to úžasný pocit. Ak sa bojím tak zlých ľudí....

1. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
38

Alžbeta Mateová

Nenávidím mačky! .....alebo Už som ja na lepšom

Nenávidím tieto mačky! Zareval Rasťo a odkopol Sybu. Načo sú? Len tu lítajú a pýtajú žrať!Kto to kedy videl - kŕmiť každý deň mačky! Nech si chytia myš! Zajtra ich tu nechcem vidieť! Už som ho nepresviedčala, že mačky potrebujeme. Boli tri. Dvaja kocúri a jedna mačka. Vedela som, že čoskoro už z tohto domu odídem a vedela som, že mačky sa u mňa v druhom domove asi neudomácnia...a budú sa vracať sem - ako domov. Vedela som, že už aj Rasťovi tečú nervy, rozvod sa akosi ťahal...Celé dni trávil u rodičov, tak som si pomaly a v kľude chystala veci k odchodu...Zjavil sa tak raz za deň - narobil krik a zase išiel k mamke. Doma ho zrejme vždy perfektne nabudili.Na dcéry zvyčajne ani nepozrel, mal iné starosti. Aj frajerka mu dala zrejme zabrať - občas sa posťažoval , že sa u nej narobí ako kôň - ale vraj je konečne milovaný. Debil - pomyslela som si - lebo som dotyčnú poznala a tušila som, ako to skončí.

30. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
36

Alžbeta Mateová

Ako som spravila druhý krát vodičák ..alebo Ako prestávame milovať

najbližšieho svojho... Musela som ísť pracovať, lebo nám to akosi nevychádzalo. Moja mladšia dcéra musela ísť do jaslí. Každú chvíľu bola chorá a mne začali v práci naznačovať, že nemôžem tak často chýbať. Aj keď svokruša bola domáca ,tak som musela malú odviezť vždy k mojej mati do Bratislavy a tá si vzala v práci voľno - tak sme sa pri nej striedali.

25. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 916x
27

Alžbeta Mateová

Všetkých do jenného vreca? Ňé! ....Už som na lepšom

Veď mi tu nič nechýba, pomyslela som si slastne zavesená na okraj novučičkého bazéna.Takého, aký by som prijala doma, ale nechcela by som tie účty za vodu /hehe/...Ale tento je tiež OK a môžem si zaplávať, kedy len chcem...Nemusím už cestovať za vodou do mesta alebo na jazerá...Dôjdem tam peši za 15 minút....je to v tejto dedine....A ja vodu milujem. A asi sa zo mňa stala optimistka, lebo sa stále usmievam. Aj na moju dcéru, ktorá spokojne pláva neďaleko mňa.

21. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
19

Alžbeta Mateová

Záhrada? Hrích hu ňeobrobiť! ...alebo Už som na lepšom

Tak si tu žijem a pracujem na dedine.Dvadsať rokov dozadu som si tu zvykala, že blaváčka je takmer škaredé slovo. A pozerali tu na mňa poniektorí ako na nejakého exota .

20. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
28

Alžbeta Mateová

Vojakova dcéra nikdy neplače...

Teraz sa ma dosť často priatelia pýtajú, prečo som sa nikdy nikomu nezverila a nesťažovala sa. Nikdy ma nikto nevidel nariekať. Bola som tak vychovaná. Čo sa uvarí v rodine, to sa v nej aj zje. To bolo jedno pravidlo. A bolo ešte jedno , ktoré som počúvala od ranného detstva : Vojakova dcéra nikdy neplače! Samozrejme, že som plakávala, ale keď ma nikto nevidel. Keď už som bola dospelá, a bolo nad čím plakať - a potom bolo treba ísť medzi ľudí, tak na poznámku, že prečo mám červené oči, som povedala : Lebo mám alergiu a svrbia ma... A mala som pokoj.

17. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
15

Alžbeta Mateová

Prečo píšem básne....alebo Už som na lepšom....

Nie sú všetci chlapi rovnakí...., hovorím svojej zhnusene sa tváriacej dvadsaťjednotke. Mami, ja im akosi neverím! Do smrti zostanem sama! To máš následky ! Pomyslela som si na adresu môjho ex ...Vidí tvoje postoje k nám. A za to, že som ťa už nechcela , zato si sa dokázal vykašľať aj na dcéry.Si blažene nevedomý dôsledkov! Že sa už taká mladá tak kriticky stavia ku všetkým ... Viac nedôveruje, viac si všíma - všetky nedostatky. Neviem, či je to dobré AŽ TAK! si všímať...

12. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
27

Alžbeta Mateová

Dom sa vraj do hrobu nezmestí....alebo Ja som už na lepšom

Sedela som pri okne a kreslila som. Vonku bol nádherný deň. Možno iba mne sa zdal taký nádherný. Veď už mám povšetkom - rozvod je za mnou. Zvykám si v novom, síce prenajatom ,domove...Už sa tu dá bývať - elektrina a voda už sú zavedené..Zadĺžená po uši, ale šťastná ako blcha v kožuchu. Preto sa mi zdá, že slnko svieti krajšie, že ruže pod oknami podmanivo voňajú a muškáty usilovne odháňajú muchy spred okien. Mám svoje deti, havinu a kocúra. Už len v kľude pracovať, aby bolo na chlieb...Zrazu zazvonil telefón.

8. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
25

Alžbeta Mateová

Nevidíš, že som práve porodila?...alebo ako prestávame milovať

najbližšieho svojho... Mali sme veľa spoločného...Preto som nerozmýšľala, keď ma požiadal o ruku....Čítali sme rovnaké knihy, mali sme podobné záľuby, vždy bolo o čom hovoriť.... Ale netušila som, ako to všetko bude, keď zrazu prídu také iné - vážnejšie povinnosti a častejšie si človek povie slovko musím...

7. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
91

Alžbeta Mateová

Uzlík zostane....alebo ako prestávame milovať najbližšieho svojho

Hovorí sa : Všetko je už v poriadku, ale nejaký ten uzlík zostal.... Na pomyselnej niti vzťahu, ktorá ľudí spája...Keď je tých uzlíkov veľa, nedá sa už nič zašiť alebo zaštopkať - tak je to zrejme myslené. Boli sme priateľke na vernisáži približne 100 km od nášho domova. Vernisáž bola komorná,

3. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
9