Zo života | blog.sme.sk

Alžbeta Mateová

Asi som sa zbláznila, alebo čo...

Asi som sa zbláznila, asi mám málo práce a starostí, alebo mi do kompletky ateliéru už chýbalo zase niečo nevšedné. Žeby na inšpiráciu, fakt už neviem. A tak sme kúpili papagája. Žako kongo, prosím pekne. Taký, čo ani netuší, že nejaké Kongo jestvuje... Ešte je vlastne dieťa, ale riadny vandal. Tak mu aj zostalo meno Žak Kong Vandal, však trošku je ako akčný hrdina Jean-Claude Van Damme , ale je jednoducho Vandal. Až keď sa ocitol u nás doma, zistila som, že izba sa zmenšila o parádne veľkú klietku a prach treba utierať po aktívnych preletoch a náletoch nového spolubývajúceho dvakrát denne - minimálne... A ešte aj strom sme mu postavili , taký dvojmetrový - nech má kde sedieť . Aj hračičky a hojdačky som mu v rámci relaxu urobila.

14. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 638x
73

Alžbeta Mateová

Miesto v živote

Keď si človek myslí, že už Nič a Nikto sa mu nezmestí do života, tak sa niečo stane, čo prevráti všetko naopak. Však už bolo v posledné mesiace všetko tak, že ani s Nocou som sa nebavila. Vlastne nebavila som sa takmer s nikým. Zašitá so svojím Tichom každú voľnú chvíľu pri práci. Unavená maminou chorobou, nemocnicami, liekmi, vybavovačkami , ustavičným zháňaním niečoho a tvárením sa, že je všetko v poriadku, že chuť do života musí byť vždy a za každú cenu. Vlastný úsmev na tvári ma unavoval. Pripadal mi ako grimasa. Nad všetkým ľudským nešťastím a biedou. Niekedy sa to tak zosype. Vždy som si povedala, že to raz prejde...

14. máj 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 609x
30

Alžbeta Mateová

Ja som tu len taký...alebo aj toto sa stalo.

Sme s mojím kolegom v jednom nemenovanom "Markete" a prezeráme si sedaciu súpravu. Pracovníka v označenom "firemnom" tričku oslovíme, ako sa poťahová látka čistí a ošetruje. "To len tak handričkou" , tvári sa neisto a mykne plecom. "Alebo metličkou?", pýtam sa schválne dosť infantilne. "Aj metličkou môžete. A možno aj vysávačom..." Kolega nevydrží: "Mali by ste o tom hádam aj niečo vedieť, alebo aspoň priniesť nejaký leták alebo návod. " "Ja som tu len takýýýý...,"znie odpoveď. Nejako to predýchame, nič sa viac nepýtame. Netušíme ešte, že to bude mať aj pokračovanie. Potrebujeme ešte štyri postele a štyri rošty a matrace... Konečne sme si vybrali, platíme. Pokladníčka nás usmerní: " Postele si vezmite tam, sedačku tam, matrace hentam!" Keďže na chrbát to nenaložíme, ideme si objednať dopravu. Za pultom nikto nesedí. V rade už za nami po chvíli stojí niekoľko ľudí. "Slečna išla na kávu, zavolajte si ju mobilom," oznámi nám vedľa sediaci pracovník. "Samozrejme svojím, lebo to je iná firma..."

8. mar 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 646x
46

Alžbeta Mateová

Počarené

It´s better to be hated for what you are,than to be loved for what you are not. / Je lepšie byť nenávidený za to čo si,ako byť milovaný za to,čo nie si./Gide, A.

18. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 865x
12

Alžbeta Mateová

Všetko je o príťažlivosti

Ráno zdvihnem žalúzie a vonku vidím sneh. Je to taký malý zázrak. Vetvy ihličnanu sa zohýbajú pod jeho váhou. Noc je už dávno preč. Zrazu mám pocit, že práca počká. Býva to zriedka, ale vždy to asi príde v pravú chvíľu. Tak vypínam...Nikto nič nemusí vedieť. Sadám do auta. Na úteku od práce a povinností si cestu vymyslím. Vnímam , aký je pod snehom tento náš "takmer juh". Biela krajina beží ticho okolo mňa. Je taká rovná.Stromy klamú, že sú čierne. Tenké, vysoké, stoja rovno ako vojaci...Svet na chvíľu stratil farby. Život nie.

17. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 842x
13

Alžbeta Mateová

So mnou sa nikto nerozpráva

Bol u nás v ateliéri priateľ. Zastaví sa vždy po práci na pár slov. Vraj treba sa rozprávať a rozprávať. Kým som nemala doma chorú matku, tak som mohla aj celý deň mlčať. Mlčať a pracovať a byť ponorená iba niekde v svojej hlave. S vyriešenou minulosťou - ako sa tomu hovorí - som mohla žiť pre svoju prácu a voliť iba pekné, čo si prajem vidieť a počuť. Niekto by povedal, že môžem žiť ako chcem. Takáslasť však nemá dlhé trvanie. Z môjho ticha a vlastnej hlavy ma vyhnala mamina choroba. Tak sa súčasťou môjho života stalo utrpenie druhých. Do tej pohody niekde vo vlastnej mysli už často netrafím. Je to iný svet.

24. jan 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 759x
36

Alžbeta Mateová

O Vianociach, jablku a hviezde...

Blíži sa december. Skoro sa stmieva. Prichádza najdlhšia noc . Hodím na seba armádny prešivák a ledabolo sa obujem. Na dvore tancuje Zima po snehu. Noc sedí na streche a ja sa jej čudujem,že sa netrasie chladom ako ja. Hviezdy sa zakryli bielou perinou. Vynášam kadejaké smeti po výmene okien a priebežnom domurovaní a líčení. Vonku stretnem iba Ticho. Len moje kroky ho vyrušia zo zamyslenia. Pes niekde spí a mačky sú všetky vo svojom košíku. Túlia sa k sebe. Z komína ide biely dym v ústrety ešte belšej oblohe. Mám pocit, že obloha je ťažká, a že možno spadne.

25. nov 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 312x
32

Alžbeta Mateová

Vtieravé reklamy

Neznášam reklamy s témou Vianoc. Vianoce sú predovšetkým o inom. Alebo sa mýlim?

24. nov 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 776x
147

Alžbeta Mateová

November

November 1982. Nádherné žlté lístie na zemi. Jesenné žiarivé, ale studené slnko. Deň mojej svadby. Ráno prebudenie sa do štátneho smútku. Zomrel Brežnev. Celý deň plný smútočných pochodov. Sloboda už a ešte v nedohľadne.

17. nov 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 414x
48

Alžbeta Mateová

Raj máme na zemi

Som asi z tých, ktorí si myslia, že raj máme na zemi. Len ho nevnímame . Ukrýva ho stena každodennosti, povinností a starostí. Niekedy sa od všetkého odtrhnem a otvorím si oči . Vtedy sa idem nadýchať pre ďalšie dni... Ani skorý súmrak nezakryje všetky farby roztopašnej jesene. Stromy mi hádžu listy všetkých farieb pod nohy, keď stúpam k svojmu vzdušnému zámku. Je dobre, kým ho mám vo svojich predstavách. Núti ma to stále ísť ďalej, aby som si ho budovala stále krajší a krajší.

5. nov 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 611x
35

Alžbeta Mateová

Keď ma lámu myšlienky o smrti...

Každý rok mu nosím kvety. Pálim sviečky každý sviatok. Za neho. Riadnemodllitby sa mi darí odriekať iba akosi mechanicky, preto mám ešte aj tie vlastné. Keď zažijem niečo pekné, mrzí ma, že nie je so mnou. Iba dúfam, že mi je stále nablízku. Otec. Vlastne ocino - ako som mu hovorila. Neverila by som, že život úplne zdravého človeka je taký krehký, že sa môže zlomiť tak v okamihu. Predčasne. Keď som si ako dieťa uvedomila smrteľnosť, prvý krát som pocítila úzkosť a strach. Život sám mi stále dokazuje, že sme obklopení smrťou. Mám už dosť rokov, ale neviem si na to zvyknúť. Nedokážem to prijímať. A nedokážem prijať ani to, že niekto, kto mi bol blízky, už tu so mnou nie je. Nie je celkom pravda, že čas hojí rany. Iba ich tíši. Vydržia byť ticho iba do času, kým do nich niečím zas nerypneme. Alebo niečo alebo niekto do nich nezarýpe.

27. okt 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 357x
32

Alžbeta Mateová

Keď vidím, ako chcem

Niekedy to vidím tak. Bez detailov a bez špiny. Ako keď si dám dolu okuliare. Svet sa trochu rozmaže... Nie od sĺz. Nie vždy býva dôvod na plač. Len niekedy treba jednoducho nevidieť. Zbaviť sa detailov, ktoré rušia. Vtedy sa na chvíľku lepšie dýcha. Hovorím tomu , že myslím na samé pekné veci. Vraj umelec dosahuje svoje vrcholy, keď sa trápi. Tak to nie je o mne. Na prácu potrebujem kúsok šťastia a eufórie. Takže niekedy jednoducho všeličo nechcem vidieť. A možno ani počuť.Na také mi stačia všedné dni. Aby som sa trápila pre niečo, pre niekoho...Aby som sa bála chorôb a samoty. Aby som sa rozčuľovala pre kopu byrokracie, aby ma niekto vytočil... Alebo...čojaviemčoešte. Snažím sa, aby u mňa prevládli dni nie všedné.Tie nevšedné trávim pri práci. Myslím, že okamihy šťastia sú veľmi prchavé a krátke. Sú to chvíle, keď som s ľuďmi, ktorých mám rada. Nepoznám niečo také ako každodennosť alebo všednosť v pravom slova zmysle...

25. okt 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 234x
41

Alžbeta Mateová

Ráno

Vyjdem na dvor a stretnem Hmlu. Pozri, aké mám krásne šaty,povie mi. Nemusí mi to pripomínať, sama vidím a zľahka sa ich nadýchnem. Voňajú vlhkou zemou a lístím. Ráno nikdy nie je rovnaké, aj keď je na tom istom dvore. Chvíľu nemyslím na to, čo ma čaká v tento deň. Hmla ma vytiahne k sebe do záhrady. Poď, poď... Aj moje šteniatko sa k nej pridá...Lavička je mokrá, zem mäkká...

15. okt 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 402x
32

Alžbeta Mateová

Moje smutné pohľady

Tak ako to býva málokedy, lebo sa stále kamsi ponáhľam a stále mám čo robiť - zrazu som mala chvíľku času. Podarilo sa mi všeličo vybaviť v predstihu, už len počkať na dcéru, kým jej skončí prednáška a pôjdeme do nemocnice pozrieť babku - teda moju mamu....Prejdem sa zatiaľ a pozriem sa na miesta spojené s mojím detstvom. Prechádzam tadiaľ často, ale málokedy je čas pristaviť sa a prežiť okamih. Vyhoď ma tu, prosím ťa, poprosila som kolegu pri sv. Trojici. Vystúpim z auta takmer doma a predsa už dávno nie.... Tak tu som prežila preveľkú časť svojho detstva. V tomto dome , ktorý je už roky iba dierou medzi ostatnými....Vraj ho zrútili, aby bolo vidno barbakan... A takto je ho vidno doteraz...

8. okt 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 848x
25

Alžbeta Mateová

Jesenná impresia

Október je hrdzavý. Niekedy krásny žiarivý a niekedy jednoducho iba hrdzavý. Napadá mi, že ním leto definitívne zomiera. V plnej paráde. Berie si so sebou kamsi všetko zlato. Postŕha ho zo stromov. Zostanú bez šiat ako moja duša. Bezradne blúdi v daždi smutných písmen. Padajú z výšky a lámu sa na zemi. Krehké a pravdivé. Cez slzy nedá sa čítať medzi nimi. V lístí šumia , a tak sa strácajú. Vietor ich odnáša - nedajú sa čítať znova a znova...

4. okt 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 387x
26

Alžbeta Mateová

Odišla mi Lola

Niekto si povie, že to bolo iba zviera, tak čo vyrábam a čo smútim. Bol to môj pes, moja mačka, môj kocúr...Moji každodenní spoločníci a priatelia. Súčasť môjho ateliéru. Verní a nezištní. Rozumeli sme si. Lola bola úžasná. Priniesla mi ju stratenú a hladnú moja metalistka pre pár rokmi. Mala som už svojho kocúra Ozzyho, ale do Loly som sa tiež hneď zamilovala. Bola veselá, tvrdohlavá, vždy vedela, čo chce a prvá bola pri mištičke. Ona a Ozzy mali privilégium byť v dome, sedieť so mnou pri práci , odpočívať na vankúši. Boli poriadni a vedeli, čo sa patrí. Keď chceli ísť von, vypýtali sa. Ako v rozprávke sa Ozzy zamiloval do Loly a mali spolu rozkošné deti. Štyri. Po pár rokoch mi Ozzy zmizol neviem kam - radšej nevedieť.

2. okt 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 403x
40

Alžbeta Mateová

Na obidve strany

Niekedy rozmýšľam, že keby bol môj život ako takmer sa nemeniaca čiara tejto diaľnice, tak by to určite nebolo ono... Ale on sa menil a mení. Keď sa blížim k metropole, premýšľam, kde som bola toľko rokov. Niekedy cítim ľútosť neodlišujúc ju od nostalgie. Čas pretvoril mesto zvonku. V jeho vnútri však brány domov mlčky strážia svoje tajomstvá. Podstata sa nemení. Aj na rušnej ulici dokážem nájsť ticho skorého rána. Známe detaily. Nie som majster v parkovaní v centre a tak často parkujem v podzemí, kde vždy tŕpnem, že sa tam nezmestím a trochu nadávam, že čo tak šetrili na centimetroch...

15. sep 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 719x
33

Alžbeta Mateová

Moja šarplaninka

Ani sa mi ešte stále nechce veriť, že ju už nemáme. Stratili sme navždy našu havinu. Dvor zostal pustý a tichý a taký bezbranný. Nič a nikto nám ju nenahradí. Nechcela som spočiatku pripustiť ani najmenšiu myšlienku na nové šteňa. Veď sme s ňou prežili celé roky, boli sme spolu každý deň. Boli sme jej svorka a jej stádo v jednom. Prvú noc bez nej som nemohla spať, chýbalo mi jej chlapské chrápanie pod oknom... Nikto ma nevítal pri bránke s otázkou v očiach , či som aj jej niečo doniesla...Kým žila, do dvora smelo mohli vojsť iba priatelia, ostatní nemali šancu...Bola dobrý a osvedčený strážca. Výborný obranca. Inteligentná, energická, odvážna. Pamätám si, ako som rozmýšľala, akého psa si vziať. Padol mi do oka práve šarplaninec. Keď som si bola pre šteniatko, čakala som maličký uzlíček a to bolo už také malé vrecko. Prvý deň namosúrené a smutné. A potom plné energie, zvedavé a odvážne. Po pár dňoch som zašla na internet. Nad rasou som nerozmýšľala. Jednoznačne šarplaninský ovčiarsky pes. Pre mňa najkrajší a najmúdrejší na svete :-). Najprv som chcela fenku. Ale asi by som ju stále porovnávala a mohla by vzniknúť nejaká krivda. Tak mi padol do oka Auggi

22. aug 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 256x
19

Alžbeta Mateová

Ilúzia

Večer sedím sama. Do priestoru okolo seba šírim virtuálnym štetcom hudbu. Línie a škvrny tančia všade okolo. Privieram oči a videné počúvam. Každý deň žijem dvakrát. Raz ten praobyčajný život denného zhonu a potom ten druhýkrát - keď vkročím do iného sveta Bránou samoty. Niekedy si uvedomím, že keby sa dalo, bola by som v ňom stále....V ňom dýcham silu pre každý druhý deň. Prepadám vlastným predstavám a radostne budujem svoj vzdušný zámok.

14. feb 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 418x
21

Alžbeta Mateová

Farby 31.12.

Nemôžem povedať, že vstanem ráno... vstanem o deviatej. V kuchyni ma privíta kosa. Narúbem drevo odhadom na celý deň a rozkúrim. Je to iné teplo. Spravím si kávu . Vôňa sa mieša s vôňou dreva. Sadnem si k počítaču a ukladám si obrázky. Ponáram oči do okamihov spred pár dní. Bolo by asi veľmi zlé, keby som mala pracovať aj na Silvestra. Môj pôvodný plán bol taký. Práce mám vyše hlavy...Treba sa vedieť odtrhnúť. Keď už, tak poriadne. Nesmelo som vyslovila myšlienku o malom dobrodružstve - ideme na malý výlet. Nadýchať sa ...Dcéra bola úplne za. Tak a mám pred sebou obrázky ... Niekedy sa zdá, akoby sa farby zo života vytratili. ale nie je to celkom tak. Vpíjam sa očami do krajiny.

2. jan 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 070x
55