












Niekedy je späté s mojou robotou tak trochu cestovanie. Čo mám zobraziť, zvyčajne chcem vidieť na vlastné oči...Je to aj trošku akoby cestovanie v čase. Do takmer zabudnutia,na krásne miesta. Niekedy sa teším, že je Slovensko také malé. Nikam nie je až tak ďaleko, a tak sa oči môžu aj trochu doslova popásť. Napríklad taký kostolík v Lančári. Zasvätený je sv. Michalovi Archanjelovi. Prvý krát sa spomína v roku 1332. Je pôvodne gotický, neskororenesančne prestavaný.Čnie sa dominantne v krajine a stáva sa jej organickou súčasťou. V jeho opevnení sa človek ocitne vo svete ticha, uzatvorený a chránený pred vonkajším svetom. Ponad opevnenie je nádherný výhľad na krajinu. Vraj v interiéri kostola je vzácna baroková výzdoba. Žiaľ, nepodarilo sa mi ju vidieť. Možno niekedy nabudúce ...Sú miesta, kam sa človek rád vráti.
Som iba tvorivý človek,rezbárka Zoznam autorových rubrík: Zo života, Nedeľná chvíľka poézie, poviedka na nedeľu, Bol som na lepšom, Zo života aj iných, Z našich potuliek, Súkromné, Nezaradené