Dotyk

Tak vystriem sa konečne ponad prácu a pozriem von oknom. Od toho každodenného kolotoča sa zatúžim dotknúť ešte vyhriatej jesene , ba zatúžim po niečom takom, ako dotknúť sa minulosti. Možno aj svojej...Za tie roky som zistila, aký je dotyk dôležitý...Ako dokáže odblokovať . Ako po ňom padá strnulosť ..Ako si kdesi pod kožou pamätáme jeho okamih. Dreva sa dotýkam každý deň.Vďačne prijímam od neho všetko, čo mi dáva...Kameň je iný...prijíma aj odovzdáva teplo i chlad. Kamenné múry ukrývajú kus histórie obrátenej časom do nenávratna. Pod jeho tlakom sa kamene vracajú k zemi a otvárajú okná nebu..Každý má svoj tvar . Jedinečný, neopakovateľný. Zo zdanlivej šedi sa vynárajú farby zeme. Tak sa ho dotýkam a vymieňam si s ním teplo. Ľudské za to slnečné, ktoré sa oň práve teraz opiera. Tak nabíjam sa jeho pokojom a tichom. Odovzdám ho ďalej svojím dotykom.