Les

Niekedy si myslím, že neviem odpočívať. Keď vojdem do rezbárne, cítim vôňu dreva, ktorá ma vždy posúva kamsi k práci. Niekedy z tej vône zatúžim po lese. Po vôni lístia, farbách a hudbe. Po jeho šatách v každom ročnom období. Jeseň iba začala. Tak vyberiem sa nadýchnuť novej sily. Vyberiem sa za tým, ešte stále zeleným, tichom...Všetko sa zrazu zmení, čas plynie pomaly, myšlienky akoby sa v hlave upratali ....Všetko nepodstatné sa stráca v nenávratne. Akoby sa rozjasnilo.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (32)

Zrazu viem , že odpočívam. Od všetkého každodenného. Poteším sa úprimne, že to dokážem. Občas sa zastavím, aby som nepočula ani svoje kroky. Iba les. Počujem padať lístie a plody .Občas sa ozve vtáctvo a zachytím mihnutie sa jeho krídiel. Vŕzgajú koruny stromov. Šumia. Rozprávajú. Krásne si namýšľam, že im rozumiem. Namýšľam si, že patrím k nim. Predstavujem si, že tu stojím celú večnosť. Čas vnímam iba kruhom meniacich sa ročných období.Každý rok pribudne jeden kruh.Zavriem oči a na chvíľu splyniem s prírodou. Vraciam sa domov akoby úplne iná.