"Tak čo, suseďi!!! Budú pesňičky, budú?" Vykrikovali dnes na nás z ulice ľudkovia, vidiac ako zbierame pod stromami. Dáme to vypáliť a budeme mať čistú marhuľovicu . A možno aj pesničky. Tak som zalovila vo svojej pamäti,či si ešte nejaké pamätám a vrátila som sa v duchu do čias, kedy bol folklór podstatnou súčasťou môjho života. Na pár som si spomenula:
Na fašiangovú :
Kebis ňebola píjala pálené s borovičku, ňeboli by prišli pre ťeba s čírnú popolňičku,
kebys ňebola píjala pálené s vínom, neboli by prišli pre ťeba s čírným krížom.
Dolores, dolores, naučá ťa v pekle móres...
Na svadobnú:
Moja žena rozum ňemá,prepila mi volky,s cudzíma paholky
a ja jej zas urobím špás, prepijem jej rubáč , motovillo, kutáč, bude to špás!
Na žatevnú:
Mladý pán je bosý, gazda prostovlasý, gazdiná opilá v čepci vodu nosí.
Gazda náš, gazda náš, dajže nám oldomáš,barana celého, súdek páleného...
Na vianočnú koledu :
Anča skáče, z peci skáče, nehali hu v meste,Mariša sa zabavila, nehali hu v cesťe.
Išla Klára na pálené do velkého žbána,napalla hu velká žízeň, vypila ho sama.
A ty, Kubo ošklivý, stojíš, ledva dýchaš, bež do Betléma, ňeskoro pospíchaš...
A úryvok z jednej korheľskej:
Mužu, mužu, poď ty domov,dom ti ide na predaj!
Hybaj ,žena, hybaj domov a ty šenkár, ešte daj!
Mužu, mužu , keď ty umreš, kdeže ťa pochovajú?
Šenkárovi do pivňici, tam korheli líhajú...
A na jednu takú pravdivú .-)))
Pálené, pálené, keby si umrelo, koľkožeby sirôt po ťebe zostalo?
Prvý by bol kmoter, druhý by bol svoker, treťá jeho žena a ja som poslenná...
Ale to nie ja!!! Už máme plné dva škopky. Zajtra pozbierame zvyšok. Pre tie pesničky. Aby sa zachovali.
