"Alžbetka, otvor si okno, neviem sám, či som dobre počul, ale tuším ti umrela svokra!" oznámil mi rozrušene kamarát. Otvorila som teda okno a počúvala opakovaný oznam nášho miestneho rozhlasu :
".....zo zármutkom vám oznamujeme, že pohreb zosnulej Anny Mateovej bude túto sobotu na novom cintoríne...."
Ešte vždy som v ruke držala slúchadlo. Kamarát bol stále na linke:
"Že som dobre počul? Pohreb Anny Mateovej - tak sa volá tvoja svokra, nie?"
"Áno, máš pravdu....Tak díky a ahoj..." zložila som.
Hádam by mi to Rasťo povedal , že umrela....Možno tak zatrpkol po rozvode, že mi to ani nechcel povedať. Neviem...Rozmýšľala som. Svokru som totiž nevidela veľmi dlho - možno aj pol roka. Odo dňa, kedy stála nado mnou ako policajt, keď som si brala z jej domu posledné veci mojich detí...Pamätám sa, keď sme odchádzali s dcérou , zhasla nám svetlo ...Od domu na ulicu bolo ďaleko, tápali sme s nákladom v tme. Vraj sme to tak chceli, tak to máme. Spomínam si, ako kedysi na mňa vrieskala, že som si jej synka vzala kvôli ich domu....Vtedy som odišla prvý krát - do starej hlinenej chalupy bez vody a elektriny, bez kúrenia...Kašlem ja na všetky ich baráky. Aj po rozvode som si vzala iba svoje veci a deti a psa a mačku. O lakomosti ich rodiny som si vypočula od ľudí po rozvode celé legendy...Kým som bola vydatá, nikto mi nič nepovedal...Sem tam sa niekto opýtal, ako vychádzam zo svokrou, lebo tá vraj pri sebe nikoho neznesie...Spomenula som si ako sa sťažovala, že musela od brata prijať na narodeniny dar, lebo potom vraj aj on bude čakať, že nejaký dostane....A teraz umrela a pohreb má v sobotu... Mám tam ísť? Na pohreb? Bola to ešte nedávno moja svokra a je to akože babka mojich detí. Síce odkedy sme odišli, ani sa nezaujímala, ako sa im darí...Hlavu som mala ako melón.Skoro mi praskla od rozmýšľania.Zavolám mojej staršej dcére a poradím sa s ňou.Či ísť, či neísť...
"Predstav si, vraj babka Anna umrela....hlásili to v rozhlase..."
"Mami, neblázni! Určite neumrela, tá neumrie, lebo si nezmestí ten svoj barák do hrobu!" zasmiala sa moja žabka do telefónu." Zavolaj na obecný úrad a spýtaj sa , dobre? Určite to tak nie je!"
Múdra to hlavička - vraj zavolaj na úrad...Sedela som ešte chvíľu nad telefónom a hlavu som mala ešte viac zamotanú ...Bude to hlúpo vyzerať, keď sa opýtam, či mi zomrela svokra....Rasťa sa tiež nebudem predsa pýtať, či mu zomrela mama....ak to tak nie je, bolo by to ako blbý žart. Tak som sa premohla a vytočila číslo obecného úradu.
"Dobrý deň ...Tu je Alžbeta Mateová, prosím vás...." , nedopovedala som .
Počula som, ako sa ženy na úrade rozosmiali .
"Alžbetka, to umrela menovkyňa tvojej svokry...Hehehe,veru, my ťa nepotešíme....chichichi...."
Musela som sa aj ja zasmiať. Moja malá mala pravdu. Ale žeby ma smrť mojej svokry dokázala potešiť, tak to teda určite nie...Nech žije. A riadne dlho.
