Ilúzia

Vynára sa predo mnou z hmly vo svojej dokonalosti. Dovolí mi objavovať zakázané komnaty. Nikoho nerušia moje kroky. Brány a dvere sa samy otvárajú. Nad sebou mám krídla slobody. Zrazu nie je nebo nado mnou, ale všade okolo mňa. Zrazu som na okamih dieťa, ktoré prvý krát objavilo spektrum farieb barokovej oblohy... Že biele oblaky vlastne nie sú biele... Že ilúzia môže byť až dokonalá. Tak dokonalá, že uverím na dobro, že prevažuje. Posledná brána vedie do záhrad. Sladké ovocie nie je zakázané. Zahryznúc, cítim chuť dokonalých vzťahov...Mimo tohto sveta nejestvujú. Táto myšlienka ma vráti do reality.

Dočkám s Nocou ráno a náhlivo vyjdem na ulicu. Ešte dlho som väzňom sama v sebe. Prebudenie býva však dokonalé. Dokelu!!!

t