"Neboj sa,nebudeme, a škoda je nechať úrodu len tak na zemi..."
"Neznášam všetko páchnuce, rozkladajúce sa! Fúúj, pozri, červííík!" Mal asi tri milimetre.
"Však sú to len marhuľky! Trošku prezreté ovocie!" Chlácholila som ju. Zrejme nemá rada grind metal -napadlo ma a usmiala som sa. Pozbierali sme tak asi desať vedier a vysypali do suda. Keď sme opúšťali posledný strom, začala mávať rukami a bežať odušu zo záhrady : "Mamina, fúúúj! Húúúúseniiiceeee!" Pozrela som sa, kam ukazovala. Boli tam - na žihľave. A veľa. Čiernych a chlpatých. Všetci máme nejaké fóbie. Spomenula som si, ako raz, keď boli premnožené húsenice na moruši , ani nevošla do záhrady... Áno,fóbia je iracionálna reakcia prejavujúca sa strachom a úzkosťou...Núti človeka, aby sa vyhýbal určitým javom a miestam. Moja ratolesť má fóbiu z húseníc - pavúkov a myší sa nebojí. Niekde som čítala, že sa toho zbaví, keď si bude pozerať obrázky živočícha alebo predmetu, ktorého sa bojí...Tak som jednoducho vzala foťák - a je to. Možno jej spravím pozadie na obrazovku počítača. Rozmýšľam o sebe, či ja mám nejakú fóbiu...Na živočíchy zrejme žiadnu. Neviem si spomenúť- určite je niečo , čoho sa bojím...Najhoršia je však asi fóbia zo samoty. Tá sa asi nedá vyliečiť obrázkami. Ale to mi asi nehrozí...Usmiala som sa na moju dievčinku - tie húsenice jej ako pozadie monitora predsa nedám.
Nie som sama. Aj ty si so mnou v myšlienkach. Viem.
