Všetci títo sú nám blízki. Ale už dosť - zamotám sa. Jednoducho blízke príbuzenstvo.Keď nám je najhoršie, mali by sme sa na nich obracať - mali by byť našim prvým útočiskom. Ale je to vždy tak ? V mojom prípade určite nie... Po smrti otca som zažila úplný rozpad rodiny... Akoby sa celý svet otočil chrbtom - a to sa otočila vlastne iba rodina. Akoby sa zľakli, že budeme "niečo" potrebovať. Zostala som s mamou sama . Kým mama pochopila, že treba bojovať ďalej a netreba sa na nikoho z blízkych spoliehať, tak sa najprv zrútila. Ja som mala v sebe kopu tej detskej sily, ktorá ma držala psychicky nad vodou. Detstvo vlastne rýchlo skončilo, ale ja som pochopila, že niekedy tí blízki, nie sú tí najbližší... Aj tak som s tradičnými ideálmi vstúpila do manželstva a porodila do úplnej rodiny dve deti.Toto manželstvo, a žiaľ aj rodičovstvo, zo strany môjho ex, mi túto skutočnosť zase bolestne potvrdilo. Ako jeden z najbližších úplne vypadol z hry. Ale som optimista. Verím na rovnováhu - mám skvelé dcéry, aj keď každá je iná. Deti nemôžu za svojich rodičov... Je to fráza, ale je to tak... Rodičia nemôžu za svoje deti...Každý od narodenia žije vlastný život ...Aj keď spočiatku je na nás závislý...Osamostatnenie musí prísť a je to normálne a je to zdravé. A musíme ho prijať a podporovať. Nech natlačíme do dieťaťa výchovou i materiálne i vzdelaním čokoľvek - urobí si s touto výbavičkou samé, čo bude chcieť... Nie každý dokáže materiálne úplne zabezpečiť svoje dieťa a dokonalé zabezpečenie často nezabezpečuje samotné osamostatnenie sa a jeho kvalitu. A takisto vzťahy sú o inom. Mentálna a citová výbava každého jedinca je rôzna. Nech dostane koľkokoľvek - vzťah a nejaká vďačnosť sa nedá kúpiť. Niekto dostane do daru krásu, vzdelanie aj materiálne statky a zletí kamsi na dno ako padlý anjel. Niekam, odkiaľ sa ťažko vracia. Nedíva sa, že niekto sa kvôli nemu dopúšťa iných chýb a takmer nežije...A keď na chvíľu precitne a usmeje sa, tak ten úsmev vrúti kamsi do seba, akoby spáchal nejaký hriech... Naučila som sa nehľadať v niekom chybu za správanie iných. Odsudzovať - alebo niečo také. Viacerí - drvivo viacerí - to myslia tak, že na prvom - prvučičkom mieste je rodina... Je to v nás zakorenené ako tradícia... Aj mňa tak učili. Nápor silného vetra možno spôsobil, že som sa vyvrátila z týchto základov... Keď som bola na pokraji - pomohli mi ako prví priatelia.... Keď sa nám blízki niekam prepadnú a žialime , je treba otvoriť oči aj pre tých, ktorí s nami zostali...Ja viem, niekedy sa mi ľahko hovorí. Sú veci naozaj medzi nebom a zemou. Nie je v našich silách všetko ovplyvniť tak, aby to išlo podľa našich predstáv. Hoci aj o tých o rodine. Ja sa riadim týmto : Mám ťa rada . Si mi blízky/blízka/. Nezáleží mi na tom, či si moja rodina. A niekedy neviem ako ti pomôcť z osídiel trápenia sa kvôli tým, ktorí sú , alebo boli naozaj tvoja rodina. Mohlo by ťa postaviť na nohy , že ťa niekto má rád a potrebuje tvoj úsmev viac ako hocičo iné - a nemusí to byť práve "rodina".
