Priateľke Noci som už neverná. Už neobsedím a ani neobstojím ani v teplom svetri, aby sme dlhšie pokecali. Len ju privítam, keď prichádza. Najprv zaleje svet červenou farbou a potom rozprestrie svoj plášť. Včera podvečer som si uvedomila, že sa blíži deň, kedy sa trošku zastavím myšlienkami pri svojich blízkych, ktorých som už v tomto svete stratila... Jeseň priniesla so sebou aj farby chryzantém a ich zvláštnu vôňu . Čoskoro všetko splynie so svetielkami sviec . Na cintorínoch i v domácnostiach...Na hroby svojich blízkych položím kvety a zapálim svetielka do večnosti. V duchu im porozprávam ako sa máme a ako by bolo fajn, keby sme boli ešte stále spolu. Nie takto, ale bytostne. Hore na kopci v Slávičom údolí leží môj otec. Mama chcela, aby bol tak vysoko, veď bol letec...Kúsok ďalej leží môj dedko. Pominul sa tesne po mojom otcovi, jeho zaťovi. Dobre si rozumeli, hrávali nekonečné partie šachu. Dedko bol v posledných rokoch "pánom vrchným" v Carltone, Savoyke a Kryme. Bol gentleman. Keď prišiel pre mňa do školy, vždy niesol kytičku , cukríky alebo nejaké ovocie...Vždy upravený, v tmavom obleku. Takého si ho pamätám. Bol jediný, kto cestou cez tunel pod hradom vždy vydržal môj hlasný ustrašený nárek, keď som chcela ísť do ZOO. A do ZOO som chcela ísť často. Aj do lunaparku v Petržalke. Trpezlivo sa so mnou vozil "na všetkom". Usmievam sa pri spomienkach na neho a rozprávam o ňom mojim deťom . Na cintoríne leží sám... Babka leží oveľa ďalej...Dosť mi vždy potrvá, kým nájdem jej hrob. Leží po boku dedkovho brata. Po dedkovej smrti sa za neho vydala /bola totiž od dedka mladšia o dvadsať rokov/ a vraj to boli najkrajšie roky jej života. Aj ju, aj dedkovho brata som mala rada. Pamätám sa , ako babka vždy varila a piekla. Vždy mi dala kus cesta a ja som si z neho " modelovala". Ráno mi k posteli nosila voňavé kakao . Keď zavriem oči, ľahko sa ocitnem v jej spálni s výhľadom na kostol sv. Trojice. Pamätám si všetky predmety, ktoré ma vtedy obklopovali. Dedkov brat bol veselý človek. Rozosmial vždy každého. Tuším ani nešiel do dôchodku - pracoval až do smrti a zomrel cestou do práce... Na cintoríne pri kríži zapálim sviečky ešte tým, ktorých som pre diaľku nenavštívila...A vlastne každému, kto nám už chýba. Dva dni horia sviečky aj v ateliéri. Horia, aby som nezabudla. Nezabudnem nikdy.Títo ľudia mi odovzdali bohatstvo, ktoré mi nikto nevezme.
