„Dobre, povedz, spravíme si kafčo...“
„ Predstav si, bola som na rande na slepo. Už som nemohla vydržať blbú samotu a s ňou tie idiotské depky. Veď to poznáš! Si medzi ľuďmi a aj tak sa stále cítiš sama. A keď si sama , tak sa už cítiš niekde na dne. Nie je s kým sa podeliť .Decká rastú a čoraz viac je človek sám. Tak ti poviem, že som si chvíľu písala s kýmsi a ten mi navrhol stretko. Tie mailové debaty ma celkom bavili, tak som išla. Bola som na neho zvedavá. Moju zvedavosť brzdila iba moja tréma, lebo nikdy som si neverila, či také niečo dokážem – ísť na slepo. Povedala som si však, že nič sa nemôže stať, nanajvýš podebatujeme a hotovo... Bolo to nejako koncom októbra...Vonku bolo dosť hnusne, tuším trochu mrholilo. Našla som v meste miesto na parkovanie, trikrát som sa zhlboka nadýchla a hovorila som si, nebuď sprostá, veď ste si už čosi popísali , nebude to hádam také zlé...Určite som mala ruky ako ľad a srdce kdesi v žalúdku. Prechádzajúc cez cestu som sa snažila odhadnúť, kde asi môže stáť. Blbina! Trapas! Pomyslela som si. Mala som kadejaké pocity, len nie tie dobré. Hoci si myslím, že určite nie opodstatnene. On, akoby ma spoznal aj v tom pološere, pozdravil ma. Z toho okamihu si pamätám iba jeho topánky a nohavice – aj to som videla iba čierne. Akoby som sa bála pozrieť vyššie. Vošli sme do podniku s nejakým pre mňa nezapamätateľným názvom. Predstav si, je tomu vyše roka – pamätám si jeho slová a aj tvár ako včera. Často sa vraciam do tých prvých minút ...Niečo mi hovorilo, že to nebude iba tak, že nie sme spolu naposledy....“
„ A?“ ,opýtala som sa. Málokedy som ju videla takú vážnu a zamyslenú. Vždy sme sa spolu doslova rehotali.
„ To vieš, že som mala pravdu. Nejaká intuícia. Aj tak som si myslela, že to bude iba také priateľstvo. Každý máme nejaké tie bolesti a svoju minulosť a kadečo, s čím sa nedá tak ľahko vysporiadať. Nejaké tie brzdy. Aj sme sa spolu nasmiali, aj pohádali občas. Niekedy som si aj myslela, že to bolo asi iba tak ...že to bude mať koniec.
„A?“
„Bett, mám ho plnú hlavu. Racionálne to neviem vysvetliť...keď som s ním, je to fajn. Asi by mi v živote už chýbal.“
Potom sme ešte pokecali o všeličom. Keď odišla, vrátila som sa k svojej robote. Trochu som jej zazávidela. Tú odvahu spred roka. Má plnú hlavu nejakého chlapa. Asi ten chlap aj za voľačo stojí. Hocijaký by ju nezaujal. Potrebuje takého, čo má iskru , a s kým by sa nenudila. Začala som uvažovať, čo ja mám v hlave. Prácu, prácu, decká, zase prácu, pusté prázdno a ešte čosi ... Do čerta ! Mám tam asi piliny!!!! Zhorela aj druhá ryža!
Likvidujem ďalšie spálenisko. Už nenadávam. Áno,ľudia sú stvorení zrejme tak, že túžia mať k sebe pár. Žije sa tak ľahšie. Mám to v hlave. Medzi pilinami ...
