Do čerta, to som si dala! Pomyslela som si. Ešte nikdy som nezabila kapra a tobôž nevyčistila....Vždy to spravila moja mamina, lebo tá sa bez živej ryby na Vianoce nezaobíde... Vraj živej! Mŕtvola to má byť o chvíľu... Do kelu! Nemala som ho provokovať...Môjho priateľa...Vraj, keď si bral sebe rybu, mohol si aj mne, ušetril by si mi čas... Áno, a on mi ho naozaj ušetril. Vôbec som nečakala, čo spraví...Zrazu stálo jeho auto pred ateliérom . Vystúpil z auta s podozrivou igelitkou v ruke. "Móžeš mi aj otvoriť? " Zahučal na mňa ."Jasné! ", veď som sa aj potešila, že toho protivu vidím. Tej živej rybe som nevedela, či sa mám tešiť alebo nie ...Do príchodu mojej mamy nevydrží. Priateľ sa akože ponáhľal, čiže kvalitne sa mi za môj podpich pomstil...
"Tu máš tú rybu, ja už musím ísť. Však máš tam fajn dlátka na oči! "Myslel asi tie lyžicové... Bez toho štipľavého humoru sa nikdy nezaobíde....
A teraz tu stojím pred hotovou a úkladne pripravovanou vraždou. Kuchyňa pripravená, vandle, noviny, utierky, aj nože som nabrúsila...aj rezbárske dubové kladivo. Ešte musím spraviť základný úkon...Dať si panáka.
"Mami, mami, daj si aj dva!A zabi ho!A tak ti treba, nemala si provokovať!"
"Nepišti, a poď mi pomôcť, potom môžeš nariekať!"
"Ja to nemôžem vidieť!"
"Ale čo mi to rozprávaš! Keď Dimmu Borgir behá na pódiu s krvavou papuľou , to ti nevadí?"
"To je iné mamina! To nie je naozaj." A zaliezla do izby.
No, tu sa pomoci nedožijem. Lupla som si aj druhý frťan a odhodlane som lapila za pomoci handry kapra... Keď bol kapor na stole, zaťala som zuby ."Nie, že ho budeš mlátiť po hlave!" Spomenula som si na dobre mienenú radu, kam mám kapra pichnúť....Tak som ho bodla a takmer som mu na prvý šup odrezala hlavu. Horšie to išlo kdesi pri chrbte, musela som použiť kladivo...
"Mamina, čo mu to tam robííííš?Ja to teda jesť nebudem!" Ozývalo sa spoza zatvorených dverí...
Hlava stále otvárala papuľu. Rozčuľovalo ma to, tak som mu ju odrezala. Keď som vybrala oči, prišlo mi zle...Hádam to nedorobím? Horko ťažko som ho stiahla z kože ... Ale podarilo sa. Najhoršie je predo mnou, pomyslela som si...Umyla som si ruky a zavolala mame. Po inštruktáži, čo mám z brucha vyhodiť, neprepichnúť a čo odložiť, som si dala tretí frťan. Nakoniec som to zvládla. Pozrela som na hodiny . Uplynula hodina a pol, kým sa vyčistená ryba ocitla v mrazáku. Upratala som kuchyňu aj kúpeľňu. Sadla som si na gauč. Nevedela som rozlíšiť, či mi je zle z tej vraždy alebo z alkoholu...No , pekne, Bett, pomyslela som si... To nie je rúbať drevo na dvore, toto je tuším horšie...
Tuším babku presedlám na filé...Viem , že sa to nepodarí. Ale nevadí, bude mať na Vianoce svoju rybičku a o to teda ide, no nie? A nakoniec, veď aj ja si dám...
"Ja teda nie! " vykríklo to moje "díťa" z izby.
"Už môžeš vyliezť, metláčka! Krv tu už nie je!"
