Neviem si už predstaviť život bez dreva. Bez dlát, ktoré sa hladko kĺžu pod jeho povrch.Často cítim, že sa teším remeslu, ktoré robím. "Mamina, ty na čom fičíš?" - Občas sa ma spýta moja ratolesť, keď sa jej zdá, že sa bez dôvodu usmievam. "Fičím" na svojej robote, na plánoch, ktoré ešte mám, a aj sa bojím, že všetko v živote nestihnem...Pri robote mám čas na dobrú hudbu a na myšlienky. Myslím napríklad na niečí úsmev, ktorému niekedy aj neodpustiteľné odpustím - bohvie prečo. Aj si poviem, že som sprostá, a vzápätí si poviem, že žijeme iba raz, a že by mi chýbal k tej dokonalosti zmesi všetkého dobrého a zlého na zemi. Spomínam si na rozhovor cez skype s mojimi dvoma zatiaľ virtuálnymi, ale veľmi živými kamoškami.Mala som na začiatku trému, bála som sa, ako to dopadne, či nestratíme reč... Veď písať je písať , ale počuť sa, je niečo úplne iné...Tam nie je čas na nejakú štylizáciu a povedané sa nedá vymazať. Od toho rozhovoru ich mám ešte radšej a nemôžem uveriť, že to je taká životná náhoda, keď zrazu človek objaví po pár riadkoch rovnakú krvnú skupinu. Asi som im chýbala do tretice, hovorím si. O niečo je zase život krajší... pestrejší, zaujímavejší. Bolo by zlé, keby nebolo na koho myslieť . Kruh okolo mňa sa zväčšuje..nebolo to tak dávno, keď som prepadala pocitu, že mám iba deti a strach o ne a kopu úzkosti. Akoby mi milosrdné plynutie všehojaceho času pomohlo otvoriť oči . Aj uši, aby som si uvedomila, že hudba a hlasy tých, ktorých radi počujeme sú balzamom na dušu. Pomohlo mi otvoriť aj ústa, aby som mohla povedať ešte niekoľko pekných viet. Aj toto mi vlieva do rúk silu , ktorú venujem svojej práci. Niekedy sa pri robote fakt usmievam. A mám od smiechu aj vrásky okolo úst aj okolo očí. Keď sme boli s mojou naj-kamoškou ešte také puberťáčky, tak sme sa snažili nesmiať, aby sme nemali vrásky.Schytali sme ich aj tak :-)...myslím, že ani jej ani mne to už nevadí...Ale zdržiavať smiech bola riadna zábava - končilo to priam jeho výbuchmi. Myslím, že sme si niečo z toho skvelého detstva zadržali aj do rezervy - pomáha to prežiť . Tak aj na tom "fičím" ...
