Moja šarplaninka

Ani sa mi ešte stále nechce veriť, že ju už nemáme. Stratili sme navždy našu havinu. Dvor zostal pustý a tichý a taký bezbranný. Nič a nikto nám ju nenahradí. Nechcela som spočiatku pripustiť ani najmenšiu myšlienku na nové šteňa. Veď sme s ňou prežili celé roky, boli sme spolu každý deň. Boli sme jej svorka a jej stádo v jednom. Prvú noc bez nej som nemohla spať, chýbalo mi jej chlapské chrápanie pod oknom... Nikto ma nevítal pri bránke s otázkou v očiach , či som aj jej niečo doniesla...Kým žila, do dvora smelo mohli vojsť iba priatelia, ostatní nemali šancu...Bola dobrý a osvedčený strážca. Výborný obranca. Inteligentná, energická, odvážna. Pamätám si, ako som rozmýšľala, akého psa si vziať. Padol mi do oka práve šarplaninec. Keď som si bola pre šteniatko, čakala som maličký uzlíček a to bolo už také malé vrecko. Prvý deň namosúrené a smutné. A potom plné energie, zvedavé a odvážne. Po pár dňoch som zašla na internet. Nad rasou som nerozmýšľala. Jednoznačne šarplaninský ovčiarsky pes. Pre mňa najkrajší a najmúdrejší na svete :-). Najprv som chcela fenku. Ale asi by som ju stále porovnávala a mohla by vzniknúť nejaká krivda. Tak mi padol do oka Auggi

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (19)

To som ja, vždy krásna šarplaninka. Mám rada sniežik a zimu. Neznášam búrku a dážď.

Strážim dvor, ale keď ma fotia, tak rada zapózujem :-)

Mačiatko sa ma nemusi báť, veď je naše.

Som veselá a šťastná, keď sú všetci doma.

Určite som aj ja takto nejako vyzerala, ako malý Auggie. Taká malá hrudka . Túto fotku mal na internete.

Našiel hneď v prvý deň jedno z mojich obľúbených miest.

Rozhliada sa po dvore. Určite cíti moje stopy. Dúfam, že budem na neho pyšná, že ma dobre zastúpi :-).Ešte mu je veľký môj obojok, ale veď nemá ešte ani 5 mesiacov.