November 1989. Jeden z hraničných dátumov v živote mnohých z nás.
November 2000. Keď sa rozpadal náš vzťah a rozvod bol už pred dverami, môj "eštemanžel" vyhlásil, že vinu nesie aj tá prekliata revolúcia...Bolo mi to smiešne. Ale asi mal aj štipku pravdy. Revolúcia nepriniesla iba tú toľko spomínanú slobodu...Bola priestorom aj pre vyhrotenie sa vzťahov a názorov. Zmenila spôsob života. Zmenila hodnotový rebríček mnohých ľudí. Nie každý pochopil, čo všetko môže "sloboda" dať a čo nám vlastne zoberie. "Horsadopodnikania" prinieslo aj pády na papuľu. Nie každý sa dokázal poučiť a znovu vstať a hýbať sa. Pre mnohých strata istôt a aj neochota sa učiť úplne novým veciam. Často zmena pozícií v rodine. Ten zdanlivo slabší sa mohol stať silnejším. A niekto sa má celý život na čo vyhovárať. Stonať, sťažovať sa a frflať. Je jedno vlastne v akom režime. Vždy sa nájde príčina. A niekto mlčky kráča ďalej. Niekto si plní svoje sny. Sloboda neznamená, že problémy, prekážky a ťažkosti sa vyparia...Je to aj o zaujatí postoja.
November 2008. Nádherné žlté lístie na zemi. Vzduch už vonia zimou. Vymaľovala som kuchyňu pestrými farbami. Upiekla som koláč - taký "rýchly", lebo "felixka" vie, ako mám stále málo času . Teraz som skončila prácu, odložila štetce. Je čoskoro polnoc. Dcéra sa ma pýta, či poznám pracovný stereotyp. Veru nie. Mám šťastie, že robím čo chcem, ako chcem a kedy chcem. Aj keď robím naozaj veľa. Milujem farby. Milujem jeseň. Niekedy aj pátos :-). Aj november.
