Sadnem si na chvíľku ,snažiac sa užiť čo najviac túto chvíľu pokoja , keď čas neplynie tak strašne rýchlo...Keby tak človek nepotreboval spánok - usmejem sa vduchu . Cez deň by som pracovala ako obvykle a v noci by som odpočívala takýmto sladkým bdením v šere a tichu. Rozprávala by som Noci svoje denné zážitky a ona by mi odpovedala na ne všetkými svojimi farbami a vôňami. V noci vonia tráva a lístie inak. Aj zem.Aj obloha . Hviezdy mi pripomenú čas...Posielam medzi ne nevyslovené myšlienky s istotou, že ich pochopia. Chvíľu zotrvám v tomto tichom dialógu. Ich svetlo mi padá pod nohy, keď sa vraciam domov. S vôňou noci vo vlasoch si líham spať. Okolo mojej mysle poletujú tvoje slová. Poviem im dobrú noc... A čas sa rozbieha znovu do diaľok.
