Aj myšlienky bývajú ťažké a ťahajú občas hlavu k zemi. Trápenia je na svete dosť. Ani sa to tak nezdá. Keď idete po ulici, myslíte si, že tí, ktorí idú okolo vás, ani nemajú problém. Náhlia sa kamsi. Zdanlivo bez výrazu na tvári. To je však naozaj iba zdanie. Každý nesie svoj príbeh, niekomu už aj oťažel jeho kríž. Pohoda a šťastie sú iba okamihy. Sú ako snehové vločky. Chytíte ich a roztopia sa v dlani. Možno od šťastia. Z tých krátkych chvíľ človek žije. Niekedy si myslím, že celý rok sa rúti smerom k Vianociam. Často odkladáme svoje slová lásky a priazne, aj prejavy priateľstva. Však aj zajtra je deň a sú tu aj Vianoce. Pre každého znamenajú niečo iné. Nemyslím teraz na stresy, na tržby obchodníkov, na zháňanie darov a darčekov, na reklamy (:-)). Myslím na lásku, na Narodenie Krista - aj keď sa v tento deň nenarodil - ale to nevadí, to je iná téma...Na blízkosť blízkych, na tých pár dní, v ktorých sa čas na chvíľku umierni vo svojom pohybe. Aspoň zdanlivo. Na ticho v kostoloch a na rozžiarené detské oči pri jasličkách. Na svetlá v uliciach, ktoré sú v ten deň úplne iné, na farebné svetlá v oknách. Na knihu, do ktorej sa konečne ponorím. Na prechádzku so svojou samotkou a mojím psom. Ukážem mu, kadiaľ sme chodili s mojou fenkou na bežkách. Možno to aj jeho naučím. Ovšem ak sa bude držať sneh. Zrazu ma napadne, že sama vlastne nebývam, že mi splýva samota so slobodou. Že sa vlastne mýlim. Myslím aj na to, ako v rezbárni bude voňať okrem dreva aj ihličie... Na Štedrý deň si sadneme k stolu. Zvyčajne v kuchyni, lebo stromček musí osamieť, "aby Ježiško priniesol darčeky". Vianočný stôl je taký veľký zázrak. Sedíme tam my, čo sme spolu každý deň ...sú tam miesta pre tých, čo sa vzniesli kamsi hore a sú s nami v spomienkach. Kuchyňu ovládne svetlo sviec a vôňa oplátok, orechov, cesnaku a medu. Na pomyselnej stoličke vedľa mňa sedí moja Sloboda . Podáva mi rozkrojené jablko. Beriem ho do rúk. Vnútri sedí malá hviezda. Stôl v ten večer nikde nekončí. Niekde za ním sedia moji priatelia a aj moja Láska. Letmo sa dotknem jej ruky a podám jej tú hviezdu. Aj ty si niečo želaj. Ja viem, že ani na Vianoce sa všetky želania nesplnia. Ale je krásne, že máme stále svoje sny.
Obloha je ťažká. Možno tá perina hviezdam spadne, kým bude ráno. Smeti sú preč. Hádam do Vianoc všetko nejako upracem. Zmrznutý sneh vŕzga pod nohami. V oknách sa svieti. Ešte sa nadýchnem zimy a vkĺznem do tepla. Vianoce sú ešte dosť ďaleko. Ale nezabudni. Rozkrojíš jablko a bude v ňom hviezda. A druhý deň bude o niečo dlhší ako noc.
