Raz v zime sa mi Lola dotiahla domov - niekto ju chytil do pasce. Bola precviknutá doslova na pol tela. Dostala som ju z toho, ale mala následky. Aj tak, predĺžila som jej život o vyše roka. Ešte mala kvalitný život, ale už bez mačiatok. Aj keď som ju dala dvakrát operovať, už to jej zdraviu nepomohlo. Bolo mi zle pri pomyslení, že raz ju budeme musieť dať asi uspať. Vimla som si totiž, že zas začína byť smutná a apatická... Včera som vstávala na úsvite. Ranný kolotoč - pomôcť mame sa obriadiť, dať jej injekciu, naložiť ju do auta Aj invalidný vozík - ešteže mám tak veľký kufor.... Odviezla som ju do nemocnice na ďalší týždeň plný chemoterapie... jednoducho, taký smutný deň. Slnko do neho mi vniesla iba moja dcéra, s ktorou som sa stretla v meste. Mami, ty tuším nevieš odpočívať , povedala mi, keď sme spolu dali trošku do poriadku babkin byt vrátane komory. Mala som pocit, že som zaprášená ako kominár, keď som sadala do auta a išla do domova číslo 2. Večerná diaľnica sa mi chvíľami zlievala pred očami. Vydýchla som si, keď som zastala pred ateliérom. Zrazu mi zvoní mobil : "Bett, môžme prísť niečo odpíliť?" Jasné, že áno. Aspoň uvidím priateľov. Zišli sme do dielne. Tam ležala naša Lola už bez života. Na hoblinách pod zrovnávačkou. Z práce nebolo nič. Na záhrade sme založili malý ohník, aby bolo svetlo. Vykopali jamu. Pochovali Lolu. Aj som zaplakala. Bola to naša mačka, kamoška moja. Išli sme potom do kuchyne. Zapiť Lolu ako sa patrí. Na stole ležala Historická revue. Staršie číslo. Kamarát ju otvoril : "No , prosím ! Aha , sme uprostred života obklopení smrťou...!" Zasmiali sme sa - ja tak cez smútok a slzy. Bol to názov článku o živote stredovekého človeka. Sadlo to. Dvojnásobne. Ten môj, jeden z najlepších priateľov, je patológ. Naozaj život je tuším aj o smrti. O slzách a o bolesti. Dokelu!!!
Niekto to vie celý život a ja akoby som to stále nechcela pochopiť.
Loline deti :-)))Uhlík a Malá Lola
Lola na vychádzke - bola veľmi "romantickááá"
Aj veľmi zamilovaná. Do Ozzyho.
Ozzy bol dobrý otec. Mali aj Malého Ozíka. Aký otec, taký syn.
A Lola mala aj Malú Lolu :-)).
