Pocity.Pocity?

Jeden mne celkom milý človek, ktorý si nikdy nedáva servítku na ústa a občas hnusne zahreší, mi raz v zlosti povedal, aby som išla do r...i aj so svojimi pocitmi.Vraj som celá "pocitová".Asi za to, že mám stále nejaký pocit...Napríklad mám pocit, že mi nikto neverí, že som v skutočnosti " krehká bytosť". Niekedy mám pocit, že mám toho na sebe naložené, že i slon by mal problém. Niekedy mám pocit, že si vôbec neviem rady. Niekedy mám pocit, že nesmiem byť romantická a musím uvažovať ekonomicky.A mám pocit, že už padám od únavy dolu nosom. Každý odo mňa otvorene očakáva, že všetko zvládnem, že unesiem ako slon. Zatiaľ to bolo tak. Neviem však dokedy,ale asi tuším do smrti.Sama by som potrebovala pomôcť a stále poskytujem nejaké pomoci...Vraj sa rozdávam .Neviem, iba často povedať - nie.A stále mám pocit, že na niečo nestačím, že niečo nestihnem, že sa málo venujem mojim ratolestiam, že ich málo hreším, že im málo dávam. Mám pocit, že zanedbávam priateľov , mám pocit že nestíham svoju prácu, že by som mala pracovať viac. Keď som sa dnes vystrela v záhrade na lehátko , dostala som vzápätí pocit, že by som mala pracovať a nie vylihovať.Mám pocit, že z každého kúta na mňa " kuká " robota.A tak som si zakryla dlaňou oči pred slnkom : Alžbeta NEBLÁZNI! Je to len POCIT! Mám pocit,že je strašne teplo. Toto je pravda, naozaj je.