Otvorte si dvere pre priateľov. Nič nie je celkom tak, ako zvonku vyzerá. Tí, ktorí chodia okolo vás , cítia ako vy. Len zvonku nevidno, že každého niečo trápi. Len zvonku nevidno, že nikto nechce byť sám.Otvorte si dvere pre radosť aj pre smútok. Lebo len ten, kto dokáže precítiť smútok, precíti aj radosť. Inak to ani nie je možné. Keď sa vám žiada vyplakať , vyplačte sa. Aspoň niekde v duši. Posaďte bolesť za stôl, veď je súčasťou života. Potom tak ľahko neprekvapí. Posaďte lásku za stôl, lebo ona je skutočná. Jej objatie podrží vždy nad vodou. Aj keď sedíš sám, nech ste dvaja. Sám je iba ten, kto ju nepozná a neotvorí dvere. Dvere do duše, do srdca a do pľúc. Nadýchni sa. Ako nás učili. Hlboký nádych. Potom výdych, kedy si oddýchneš - od bolesti a od starostí. Aj medzi ľuďmi môže byť človek sám. Ja viem. Držím ťa za ruku. Ako vtedy raz, a ako vždy.
Tak sa náhlim domov. Zdiaľky počujem, ako brechá môj pes.Pred bránkou hľadám kľúče. Aj potme trafím do kľúčovej dierky. Ahoj, môj zlatý dunčinko, poviem mu. Teší sa. Doma je teplo. Doma mám moje dievčatá. Zložím si z ramena tašku. Vyzlečiem si kabát. S ním odložím únavu, stres a všetko, čo je ťažké niesť. Zajtra vytiahneme z komory stromček. Čoskoro budeme mať Vianoce.
