Veď som sa vraj mohla mať dobre, nič by mi nechýbalo...Zdanie klame. Keby som mala občas zopár monoklov a modrín, skôr by mi uverili a možno by sa nič nepýtali...Keby jeho vídali opitého, alebo s milenkou... Nič také nebolo. Len tichý zabijak vzťahu. Tichý nebijúci a nepijúci tyran. Uzatvorený v preúzkom kruhu nášho súkromia. Vraj sa už k tomu nemám vracať. Som vraj už za vodou...Niekedy sa nedá...Ani nie tak kvôli sebe, ale kvôli iným - ženám i mužom, ktorí zažili niečo podobné a zvolili si cestu sebazáchovy, aby mohli v kľude, hoci sami - vychovávať svoje deti. "Veď jej ukáž, kto je v rodine chlap!" Pripri ju k múru, nech zbadá, čo je bez teba!" To boli rady mojich svokrovcov. A on ukazoval . Jednoducho som zostala na domácnosť a deti sama. Bez pomoci a bez finančného podielu môjho muža. Toto štádium riešenia problémov vo vzťahu som vydržala posledných päť rokov. Snažila som sa s ním porozprávať, vysvetľovala som...Nič nepomáhalo - jednoducho svokre som sa nepáčila a toto bolo zrejme riešenie. Bola som neposlušná nevesta, nevolila som vo voľbách ich stranu, zobrala som im jediného syna z domu, bola som v práci úspešnejšia ako on...Smola. Moja smola. To, že ma začal doma ekonomicky utláčať na povel svojej matky, by mi nikto neuveril..." Keď budeš poslúchať, zlatunká, budeš sa mať jako grófka..." Bola záverečná veta môjho dialógu so svokrou smerom ku mne, keď som už nevedela ako kam a obrátila som sa otvorene na ňu...Bolo mi jasné, že nepochodím.. Ešte nasledovalo pár mesiacov, pár zamdletí na ulici , následné zdravotné problémy a rozhodla som sa definítvne... Koniec! Aj keby čo bolo! Zrazu som si uvedomila, že som na to vlastne pripravená - bola som zvyknutá zarábať na svoje deti sama. Vybaviť všetko potrebné sama. Chodiť autom v zápchach s ľadovým kľudom...Vymeniť koleso na aute ... Nechcená núdza ma kadečo naučila. Zrazu som sa prestala báť bodu nula... Radšej tá samota. A uvedomujem si, že je to relatívny pojem...Mám deti , už dospelé, mám priateľov... A podarilo sa mi uchovať si nervy a zdravie - aspoň ako tak, aby sa dalo normálne žiť. Niekedy je to "o hubu" , ale dá sa.
