
a všetko tak temné bez lesku,
a sadá si ku mne clivota,
nenájduc svetlo v rannom rozbresku...
A dážď zmýva prachy ciest
a padá mi na líca
a necháva svoje mokré stopy
v osamelých uliciach,
a chladné kvapky na duši,
ktoré slnko teplom nesuší...
V zrkadle čiernych kaluží
žiarivé hviezdy vidieť zatúžim...
A čas nás dvoch, až príde raz,
príde včas,
keď svet bude mať farbu tvojich a mojich očí...