
a jeseň iba vykročila.
Do hmly sa oblieka,
vyzerá ako víla.
Tým svojim hlasom stromy hovoria,
že šumivým lístím
jej bránu otvoria
ku svojim vôňam, farbám ...
A kým to ja predýcham
a vkročím k nim do ticha ,
pristihnem sa,
že hádam
ešte tvoju ruku hľadám.
