Písmo:
A-
|
A+
Biela vládne nad krajinou.
Ja viem,
každý deň
začíname cestou inou.
Len stopy sa topia niekde
v uliciach.
Skrytý smútok sa rozteká
na lícach,
keď niekedy sneží v duši
a páli v nás tá krajina,
mrazivá, biela, studená.
Vločky sú slová
o mojich všedných dňoch,
a tichúčko sa strácajú
vo vlastnom teple bytia kamsi...
Ešte chvíľu ich obraciam v dlaniach
ako minúty,
a potom zahadzujem...
Podstata je -
- existuješ, dýchaš , žiješ.
