Písmo:
A-
|
A+
stelesnený v hodinách na veži,
tak stála by som tu do rána,
utopená zrakom v Dunaji .
Nazízam do dvorov,
či nezmenili sa tajomstvá
schované za ich bránami,
kam schovali milenci zopár bozkov
a tak aj oni vošli do histórie.
Po zámockých schodoch kráčam stále vyšie
a v mysli ešte vyššie,
až kamsi ku hviezdam,
k tým knihám bez písmen,
plným tajomstiev.
A v myšlienkach sa tu túlam s tebou
filozofujúc o všetkom,
čo nás ešte čaká,
čo neminie.
A vysypem ti do dlaní
kopec slov o všedných mojich dňoch.
Tie nalezú ti do hlavy - slová - také chrobáky...
A šramotia . A šepocú.
Možno o láske.
Dvakrát ich prečítaš,
aby sa nikam nepodeli.
